Keď akoby na potvoru skončili všetky moje príležitostné lásky, odvial ich vietor preč a nezostala po nich ani vôňa na mojom oblečení, keď som už prestala cítiť tvoje dlane na mojom tele, keď už prišla noc a ja som si už nemohla dať moje obľúbené presso s mliekom, lebo by som nezaspala, hoci som bola čerstvá ako zimný vánok, išla som sa prejsť po meste, aby som prišla na iné myšlienky. Len keby som na teba nenarážala na každom kroku. Posielaš ten svoj zvláštny pohľad na všetky prázdne autobusové zástavky, ten pohľad o ktorom som si myslela, že patrí len mne. Mám chuť spraviť to isté ako speváčka Delia v piesni Du Wichser a vyrezať ťa z tých poondiatých bilboardov. Len či by mi to pomohlo. Ja by som ťa totiž nedokázala spáliť. A preto kráčam ďalej, pozri sa, ja som už iná, nie tá malá koketa v horúcom letnom dni, ale iná, hoci citovo zlomená žena, ale nikdy neukáže svetu, že je slabá. Už som silná, silná, silná a ty, ani nikto ďalší ma len tak ľahko nezraní, pretože ver tomu, že čím viac to bude bolieť, tým viac sa budem na svet smiať, aby si sa ty a aj hocikto iný mohol čudovať, ako to, že som tak v pohode. Na pery si namaľujem červený úsmev a vyšlem ho do celého sveta. Budem zvádzať chlapských okoloidúcich, aby, keby si ma náhodou videl, bolo jasné, že ja som tu tá, ktorá je nad vecou. A ver tomu, že ja nebudem padať smerom dole, mňa nikto nedostane do hrobu, mňa nikto nepošliape, hoci občas mám taký pocit, keď sa vrátim z mojich spomienok, kde mi bolo tak fajn a mala som pocit, že lietam. Tak tu to máš, daj si hlavu do dlaní a plač. A ja si pomaly budem strihať svoje kadere. Ten cinkot studených kaderníckych nožničiek pôsobí priam blahodárne na moje horúce, sto razy ofačované srdce. Znovu spoznávam svoje zanedbané a veľmi podstatné Ja. Dám si na nohy tenisky a idem do hôr. Musím ísť privítať nezávislosť.
Len nesmiem cestou stretnúť teba.
.
