Na prechádzkach po známych štvrtiach Paríža sme sa zastavili skoro v každom parku, ktorý sa nám priplietol do cesty. Nakoniec som ich napočítala štrnásť. Všade bolo vidieť poctivú prácu záhradníkov. Ale aj kvetinová výsadba na niektorých menších plochách či obyčajných kruhových objazdoch bola veľmi vkusná. Neviem, ako to majú v tomto meste zorganizované, ale výsledok bol hodný obdivu.
hore: Fontána na Champ de Mars pri Eiffelovke
V Latinskej štvrti sme sa zvykli najesť a objavili sme tam neveľký parčík na Square René Viviani. Ružové kríky sa ťahali po štyroch oblúkových pergolách pri schodiskách do centra parčíka s bronzovou plastikou a fontánou. Sediac na lavičke oproti Seine sme videli bočnú fasádu Notre Dame na protiľahlom brehu.
Vedela som, že bývalé opátstvo v Cluny je v súčasnosti múzeum stredoveku a túžila som nakuknúť aspoň do jeho záhrady. Je voľne prístupná viacerými vstupmi z bulvárov St. Germain, St. Michel a z Rue de Cluny. Bylinková záhrada s drevenými lávkami a lavicami je upravená na spôsob stredovekých záhrad. V auguste už bolo všetko rozrastené, rozmarín a levanduľa sa predbiehali svojou vôňou.
Za budovou múzea Cluny a priamo pred Sorbonnou je maličký park, na námestí Paul Painlevé. Je v ňom niekoľko sôch, okrem iných aj bronzový odliatok rímskej sochy vlčice s Romulom a Rémom, ktorú dostal Paríž od Ríma na znak priateľstva v roku 1962. V tomto parku zvyknú sedávať študenti Sorbonny. Keďže boli ešte prázdniny, sedeli sme tam my...
dolu: Jardin du Luxembourg
Hoci som bola v Paríži viackrát, Luxemburskú záhradu som dosiaľ nevidela. Poznala som ju akurát z rozprávania starej mamy, ktorá tam chodievala kočíkovať môjho otca. Tento rok som do nej vošla hneď dvakrát. Raz popoludní - v sobotu, vchodom od Panthéonu a raz podvečer z celkom opačnej strany, od Rue Vanvin. Neviem kto je zodpovedný za výber kvetov a ladenie farieb v záhrade, ale tento rok sa mu to neskutočne podarilo. Dlhokánske záhony kvetov lemujú veľké trávnaté plochy. Kvety ladené od ružovej až po fialovú farbu kombinované s bielou a modrou sú vyberané tak, aby sa vzrastom postupne zvyšovali do stredu záhona s ozdobnými trávami. Záhrada je doladená palmami a oleandrami v črepníkoch popri bazéne s fontánou, kde si Parížania púšťajú lodičky. Niektorí požičané, iní si priniesli vlastné plachetničky. V okolí paláca sa mení tvar i farebnosť záhonov.
Malá Socha Slobody je aj v Luxemburskej záhrade
Na inom mieste v Luxemburskej záhrade sa hrá pétanque
Podvečer je v parku celkom iné svetlo
Zopár metrov od Eiffelovky, na nábreží je jedno z najnovších múzeí: Musée du Quai Branly. Zamerané je na umenie pôvodných obyvateľov Afriky, Ázie, Oceánie a Ameriky. Priečelie budovy od Seiny je pokryté tzv. vertikálnou záhradou. Sklenou stenou je areál múzea oddelený od cesty na nábreží. Moderná farebná budova stojí priamo v záhrade plnej šumu tráv a bambusov. V zastrčených zákutiach prekvapia tlmené zvuky bubnov znejúce z dobre zamaskovaných reproduktorov. Keby som nevidela z istého uhlu Eiffelovku, cítila by som sa ako niekde v Afrike.
vertikálna záhrada
Park André Citroen som už v blogu o Paríži spomínala. Nachádza sa asi kilometer južne od Eiffelovky pri komplexe moderných budov, neďaleko nábrežia Seiny s mostom Mirabeau. Z centrálnej trávnatej plochy vybieha sieť malých záhrad po stranách. V strede stojí veľký meteorologický balón, ktorý za priaznivého počasia funguje za poplatok pre turistov ako vyhliadkový. Park uzatvára smerom ku stanici metra Balard fontána a dve vysoké uzavreté presklené budovy. V jednej z nich je niečo ako zimná záhrada. Keďže námestie pred fontánami bolo plné oleandrov v črepníkoch, možno sa tam všetky na jeseň schovávajú. Fakt by ma zaujímalo, či je v zime táto uzavretá záhrada v sklenej budove prístupná pre bežných návštevníkov. Vedela by som si predstaviť sedieť tam dnu vo vyhriatej záhrade obklopená zeleňou, kým za oknom sneží...
Pred návštevou Oranžérie (a umeleckej lahôdky v podobe Monetovho cyklu Nymphéas) sme sa prešli záhradami Tuileries. Práve rozoberali obrie kolo, kolotoče odchádzali, sezóna sa končila. Suché listy spadnuté na trávnikoch oznamovali neúprosný koniec leta. Okrem záhradných kaviarní, ľudia sedeli na typických zelených stoličkách rôzne porozkladaných okolo menších jazierok, fontán alebo trávnikov so sochami.
Jedna zo sôch nás upútala viac ako iné - bronzový strom s vyvrátenými koreňmi a konármi plaziacimi sa po trávniku vyzeral ako čerstvo spadnutý. Jeho autor Giuseppe Penone zameraný na tematiku stromov vystavoval tento rok až do októbra ďalšie diela vo Versailles. Na konci záhrady Tuileries, neďaleko Place de la Concorde boli znovu nádherné záhony s kvetmi. A črepníky so stromami viedli v zákrytoch až k centrálnemu bazénu s fontánou.
V strede Chaps Elysées, pri námestí F. D. Roosevelt v mieste, kde začína parková časť, boli zasa tieto záhony kvetov. Suché trávy rástli dokonca aj na streche zastávky autobusu.
Prechádzajúc ulicami z Montmartru sme našli tiež celkom zaujímavú cestičku parkom Square Suzanne Buisson s malým námestím s bronzovou sochou speváčky Dalidy.
Záhrady v Palais Royale nás očarili romantickými výhľadmi.
Pri veži sv. Jakuba je tiež maličký park
Tento rok som si našla čas aj na podvečerný oddych v cípe ostrova Cité, ktorý som predtým vždy iba oboplávala loďou. Schádza sa k nemu z nábrežia po nenápadnom schodisku za sochou kráľa Henricha IV. Malý park a námestie Squere du Vert-Galant má len zo desať lavičiek. Dookola vedie chodník na zvažujúcom sa brehu Seiny až do úplného špicu ostrova so smutnou vŕbou, miesta pre zamilovaných.
Medzi Notre Dame a nábrežím Seiny je trávnatá plocha končiaca parkom za katedrálou.
Až tento park nazvaný Parc Jean XXIII. nám naznačil, že tie nádherné kvetinové záhony po celom Paríži sú asi súčasťou nejakého projektu. Záhony popri katedrále boli motivované témou štyroch živlov - ZEM, OHEŇ, VODA, VZDUCH. Každý z nich sprevádzala tabuľka s popisom a každý bol inak farebne ladený a dotvorený prvkami podporujúcimi zadanie.
ZEM -hnedožlté rastliny - kvety aj zelenina (kôpor, ťahavé tekvice a vinič), doplnené steblami
OHEŇ - rôznofarebné kvety a veľkolisté rastliny, doplnené suchými a obhoretými konármi
VODA - záhony ladené do modra a zelena boli doplnené vodným prvkom
VZDUCH - použili tu rôzne trávy a steblá s ktorými sa pohrával vietor
Na internete som sa potom dočítala, že práve tento rok bola zadaná téma štyroch živlov pre súťaž záhradníkov, ktorú už niekoľko rokov vypisuje radnica v Paríži. Prihláseným záhradám a parkom prideľujú obyvatelia body a na záver sezóny (tento rok 21.9.2013) sa vyhlasujú výsledky a udeľuje sa cena publika. Súťaž sa volá DECOFLO a tento rok vyhral park Belleville. Výherca si prinajmenšom vylepší profil a možno dostane i ďalšie objednávky...
http://www.paris.fr/accueil/paris-au-vert/resultat-du-prix-du-public-pour-le-concours-decoflo-2013/rub_9653_actu_135299_port_23769
Place de Vosgues
Potrebovali by sme ešte aspoň jeden deň v Paríži, aby sme ešte navštívili park Belleville, Monceau či Buttes Chaumont. Tiež nám nezostal čas na moderný park La Vilette. Poznám ho z jednej z dávnejších návštev a viem, že tam je stále čo pozerať. Ale aspoň sme sa vo Versailles potúlali kráľovskými záhradami - a bola to teda riadna turistika...
Toto nie je vyschnutý strom, ale ďalšia z bronzových plastík Giuseppe Penone
Tiež sme sa dozvedeli, že tento rok je 400. výročie narodenia záhradného architekta kráľa Ľudovíta XIV. André le Nôtre a pri tejto príležitosti je vysadená aj záhrada Tuileries i niektoré zámocké záhrady v okolí Paríža (Fontainebleau, Meudon, Chantilly...). Do podujatia bola zapojená aj táto časť záhraday vo Versailles.
Fotografie: autorka a Pavel Pecha
