Sorrentská pláž
Sorrento bolo miestom, odkiaľ sme robili výlety do okolia. Je postavené na útese skoro ako všetky mestá na tejto strane poloostrova. Domy sú vysoko na skalách a dolu pod nimi sú pláže a prístavy. Nezriedka sa možno dostať z hotela na pláž výťahom.
V diaľke Vezuv
Zo Sorrentského prístavu sa pravidelne plavia turisti loďou na Capri, podobne ako z Neapola. Neďaleký ostrov je populárnym letoviskom už nejakú dobu, cisár Tiberius sa tu kedysi pred 2000 rokmi na sklonku života usadil. Jeho Villa Jovis tu zostala v ruinách na skale podnes.
Capri - prístav
Aj tu pulzuje život vo výšinách. Z prístavu vedú dve cesty nahor do dvoch miest na opačných koncoch ostrova: Capri a Anacapri. Keďže cesty sú dosť úzke, pohybujú sa po nich mikrobusy a také tie talianske trojkolesové chutné autíčka s nákladným priestorom vzadu. Hore v meste Capri sa dá len tak túlať uličkami, pomaličky zísť nekonečnými schodiskami na opačnú stranu dolu k moru, alebo absolvovať výlet loďou po pobreží so zastávkou v Modrej jaskyni (Grotta Azzurra).
V meste Anacapri sme navštívili vilu San Michele švédskeho lekára Axela Munthe, ktorý sa tu na sklonku života usadil, kúpil si pozemok a na základoch starej rímskej vily si postavil dom. Pôsobil tu ako psychiater a o živote na ostrove napísal autobiografickú knihu (Kniha o San Michele). Svoj majetok odkázal nadácii, ktorá vilu doteraz spravuje. Je to najnavštevovanejšie miesto na Anacapri. Z jeho terás a záhrad je prekrásny výhľad na prístav i na mesto Capri na opačnom konci ostrova, hore v skalách.
Prístav dolu medzi mestami
Sprievodcovia nás upozornili, že na Capri nemôže zostať nikto z turistov len tak na noc, pokiaľ nemá zabezpečený nocľah v hoteli, alebo u niekoho súkromne. Žiadna stanovačka alebo nocľah na lavičke. Teda neviem, ako to kontrolujú, ale údajne koľko turistov ráno výletnou loďou príde, toľko ich musí aj večer odísť. Je fakt, že sa z tohto miesta odchádza ťažko.
Ďalší výlet bol po juhu Sorrentského poloostrova. Dostali sme sa tam kľukatou cestou pomedzi hory. Keď cesta dorazila na južný útes, naskytol sa nám nádherný pohľad na mesto Positano. Myslím, že práve tam bol filmovaný klip k piesni Cose de la vita (Eros Ramazotti a Tina Turner). Toto pobrežie je najvyhľadávanejším letoviskom najmä v kruhoch bohatších turistov. Talianske celebrity tu majú dobre ukryté svoje letné vily.
Ranný opar spolu so slnkom vyčaroval neskutočné obrazy
Cesta sa kľukatila okolo skál, lemovala útesy vysoko nad morom. Odbočila od mora vyššie do kopcov, kde našla mesto Ravello.
Jeden z najčastejších pohľadnicových záberov zachytáva práve tieto dve veže. Je na ne výhľad zo záhrad Villy Ruffolo. Patrila v minulosti bohatej rodine neapolských bankárov. V diaľke vidno za jasného počasia Salernský záliv.
Nakoniec nás cesta doviedla až dolu na pobrežie a na piesočnatú pláž obkľúčenú útesom. Mesto Amalfi sa tiahne strmo od mora hore do skál. Amalfská katedrála (Duomo) má nádhernú fasádu z dvoch druhov kameňa kontrastných farieb. Pôvodom ranokresťanský kostol má tak trochu arabský ráz.
Úzke amalfské uličky sa plazia strmo hore, cez priezory vidieť hrozivé skaliská.
More na tejto strane býva asi málokedy pokojné. Vlny prudko narážajú do skál priamo pod jedinou cestou na tomto pobreží.
Nevyhli sme sa ani „turistike" na Vezuv. Autobus vyvezie výletníkov do istej nadmorskej výšky a ďalej sa už kráča po sopečnom piesku pešo až hore ku kráteru. Výhľadov je hneď niekoľko. Ten nie príliš optimistický je dovnútra dymiaceho krátera. Výhľad na more však ponúkne na jednej strane celý neapolský záliv aj s mestom Neapol a na druhej strane je zasa sorrentský poloostrov ako na dlani. Pod sopkou sú mestečká Pompeje a Herkuláneum, ktoré bývajú ďalšou zastávkou turistov na tejto trase.
Pompeje
Neapol
Kláštor Santa Chiara s fajansovým nádvorím
Vidieť Neapol a zomrieť - sa hovorí. No, vzhľadom na povesť tohto mesta by to mohla byť aj pravda. Stačí byť v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Ale to je vtedy asi jedno, kde na svete práve sme. My sme prešli Neapol od železničnej stanice cez tie úzke uličky s navešanou bielizňou a motorkármi až k prístavu, navštívili sme Neapolský dóm i klariský kláštor s fajansovým nádvorím, prešli sme až k nábrežiu a potúlali sme sa v okolí hradu Castel Nuovo. Navštívili sme archeologické múzeum a odtiaľ sme sa bezpečne vrátili vlakom do nášho stanoviska Sorrenta...
...kde sa nám každý večer naskytol takýto pohľad. No mohli sme si to nechať ujsť?
Fotografované poloautomatom Praktica B 100 v roku 1998.
