

More je pre mnohých obyvateľov vnútrozemských štátov vzácne. Keď sa k nemu na niekoľko dní ročne dostaneme, snažíme sa ho vrchovato užiť. Neviem či je to z tohto dôvodu, ale temer vždy, keď sa som tam, nerozmýšľam nad tým, že mi býva zle aj na kolotoči, v aute, autobuse - dokonca aj na dlhšej trase MHD. Idem na LOĎ. (Raz som takto v Taliansku kŕmila rybičky z plachetnice počas akejsi fishparty...) Tentokrát to ale nebola chvalabohu dlhá plavba, navštívili sme malý ostrov vzdialený len asi 25 minút od pobrežia. Zo štvorice ostrovov v tejto časti Biskajského zálivu - Oléron, Ré, Aix, Madame som vybrala druhý najmenší Ile d´Aix, pričom ostrov Madame nemá ani 1 km2 a obýva ho len jedna rodina. Mimochodom na internete je každý mesiac presný denný časový harmonogram, kedy je cesta na ostrov funkčná (viď odliv - marée basse - http://www.rochefort-ocean.com/rochefort-ocean/horaires-de-passage-pour-lile-madame).

Z prístavu sa na ostrov Aix vchádza cez pevnosť do dedinky s 8 ulicami. Na ostrove je roztrúsených ešte viac domov, ale táto úvodná komunita je ako-tak celistvá. Atlantická architektúra prízemných domov s pastelovými fasádami a farebnými okenicami urobí snáď z každého návštevníka fotografa. Všade kvitne polodivoký slez a jeho kvety v odtieňoch od bielej cez ružovú až po fialovú sú neodmysliteľnou súčasťou uličiek. V dedinke je zopár požičovní bicyklov, reštaurácia, kostol, pošta, kaviarne, obchody so suvenírami, dobrá zmrzka a Napoleonove múzeum. Napoleon sa tu ukrýval jeden júlový týždeň po svojom prepadáku pri Waterloo, kým ho odtiaľto neposlali rovno na Svätú Helenu. Ostrov sa dá údajne obísť za tri hodiny, bicyklom ešte rýchlejšie. Má niekoľko pekných divokých pláží. Na jednej z nich sme strávili pol dňa kúpaním, zbieraním mušlí, presýpaním piesku cez prsty a pozeraním na plachetnice oproti, ktoré míňali pevnosť Boyard. Zaujímavosťou ostrova je aj absencia automobilovej dopravy, tých zopár dodávok patrí miestnym obchodníkom a traktory zasa farme. Inak vidieť len bicykle, káry a iné kolieskové dopravné prostriedky.


Napoleonove múzeum, Ile d´Aix



Ostrovy Ré a Oléron sú podstatne väčšie a navštívila som ich pred viacerými rokmi. Oléron je južnejšie, vchádza sa naňho cestou od Marennes. Priestor medzi ostrovom a pevninou je doslova prešpikovaný ustricovými farmami. Z mestečka Boyardville vedie najkratšia morská trasa k pevnosti Boyard. Na konci ostrova hlási maják koniec Európy (aspoň pre tento kút ). Je odtiaľ prenádherný výhľad na búrlivý oceán, kde v diaľke tušiť Ameriku.
Severnejší ostrov Ré je od roku 1988 spojený s La Rochelle mostom. Dlhý je 26 km a široký iba 5 km. Je rajom pre turistov milujúcich surfing. Známy je svojou produkciou soli a tiež oslíkmi, ktoré ju pomáhajú prenášať. Nosia oblečené slušivé nohavice, ako ochranu pred komármi. Na ostrove sa za ostatné roky zvýšil záujem o kúpu nehnuteľností ako letné prázdninové domy.


Všadeprítomné bicykle na ostrove Aix
Oblasť má zaujímavý typ veľmi vkusných suvenírov s motívmi mora. V obchodíkoch dostanete morskú soľ v rôznych baleniach - od plátených vreciek (ako pre Marušku z rozprávky) až po soľničky od výmyslu sveta. Dobrým darčekom sú aj mydlá vyrobené na prírodnej báze, morská kozmetika alebo veľkorozmerná pohľadnica s majákom. Obľúbeným artiklom sú domáce sušienky balené v celofáne alebo v plechoviciach s obrázkami známych miest z regiónu. Oplatí sa ochutnať keksíky pripravené zo slaného karamelu, pinot (niečo medzí vínom a aperitívom), no a kde by si už človek mal dať inde ustrice ako tu. Na farme, kde sú zaručene čerstvé.