Bývalý benediktínsky kláštor sv. Jána Evanjelistu pochádza z 11. storočia. Stojí v poli mimo dediny. Ruiny jeho kostola sú vidieť už z diaľky, od poľnej cesty vedúcej povedľa nízkeho kamenného múra s kvitnúcim slezom. Komplex bol zreštaurovaný a dnes je centrom súčasného umenia s maliarskymi a sochárskymi výstavami. Večer, keď sa tam koná koncert alebo iné kultúrne podujatie, je pôsobivo nasvietený.
Échillais, mestečko s asi 3500 obyvateľmi je vzdialené ani nie 5 km od Trizay. Kostolík v centre je ukážkou saintongskej románskej architektúry. Upravené okolie - trávnik a stromy vytvárajú svojou zeleňou kontrast ku kamennej stavbe. Takmer štvorcová fasáda priečelia je predelená horizontálne do dvoch častí s oblúkmi a bohatou výzdobou. Zvyšné fasády sú zvonka jednoduché a strohosť prechádza aj dovnútra. Len oblúky okien zdobia stĺpy s reliéfnymi hlavicami.
Bohatú výzdobu fasády tvoria oblúky a pilastre radené za sebou a zaujímavé ornamenty. Na hlaviciach stĺpov i vo vnútornej výzdobe týchto románskych stavieb sa dajú nájsť rozmanité fantastické zvieratá, masky, sirény, draci a pod. Takéto kostolíky sú roztrúsené po celom tomto kraji, v každej malej dedinke, mestečku. Stredoveký pútnik sa pohyboval od jedného k druhému po svojej dlhej ceste - svätojakubskej púti po poľných cestičkách označených mušľou - symbolom sv. Jakuba z Compostelly.
Odchádzajúc z vidieka zastavlili sme sa ešte pri jednej zaujímavej pamiatke - však už o niekoľko storočí mladšej ako predošlé. Échillais oddeľuje od Rochefortu tok rieky Charente, ktorá je v tejto časti dosť široká, pretože sa blíži k oceánu. Postaviť na tomto úseku v minulosti klasický most bolo asi ťažké, a tak dedinu s mestom spájal prievozník pasujúci sa so silným prúdom. Koncom 18. storočia však vymyslel jeden konštruktér zvláštny typ mosta, akýsi motorový prievoz. Konštrukcia stojí vo výške na dvoch pylónoch - každý na inom brehu. Plošina zavesená na lanách z kovovej konštrukcie sa pohybuje pomocou motorov v strojovni na brehu. Pont transbordeur (tak sa most volá) dal do prevádzky v roku 1900 a slúžil vyše 60 rokov, kým nepostavili nový, s ozajstnou cestou. V minulosti prevážal ľudí, zvieratá, bicykle, vozy i automobily. Údajne previezol až 200 osôb naraz.
Medzi technické pamiatky bol starý rochefortský most zaradený len nedávno (1993). Dnes je opäť v prevádzke pre peších a cyklistov a cesta na druhú stranu trvá 3 minúty.
Hrdý muž v uniforme obsluhoval strojovňu a stíhal pózovať aj pred objektívmi. Most je lákadlom pre turistov a priestor okolo neho využívajú rôzne historické spoločnosti na svoju prezentáciu. Prechádzali sme jarmokom s tradičnými výrobkami a občerstvením, popri dláždenej ceste stáli desiatky vyleštených veteránov, na poli zasa drožka, kone a poníky pripravené na jazdu pre deti. Všetko akoby samozrejme dopĺňala spoločnosť nadšencov v dobovom oblečení z 30. rokov.
