Nie každý zámok je aj prístupný verejnosti. Ale zasa treba povedať, že mnoho z nich je. Dozvedela som sa, že vo Francúzsku platí, že ak majiteľ zámku zariadi jeho časť ako expozíciu, ktorú potom prihlási do zoznamu kultúrneho dedičstva, sprístupní verejnosti a informuje na internetovej stránke, je oslobodený od platenia dane za nehnuteľnosť. Podmienkou je starostlivosť o pamiatku a možnosť pravidelných vstupov so sprievodcom pre verejnosť.
Château de la Roche Courbon bol zámok najbližší miestu, kde sme sa cez leto vyše týždňa zdržiavali, tak sme vyrazili práve tam. Prehliadky začínali každú celú hodinu a my sme mali ešte čas na prechádzku zámockým parkom. Bolo vidieť, že architekt si dal záležať na precíznom umiestnení všetkých prvkov aby ladili v perfektných výhľadoch. Centrálny rybníček presných tvarov murovaného bazénu bol domovom rýb a labutí. Nechýbala francúzska kvetinová záhrada v geometrických ornamentoch a na opačnej strane ovocný sad v podobnom duchu. Na jednotlivé strany viedli vodné kanály, zastrihnuté aleje, v križovatkách ciest boli umiestnené fontány a sochy. Oproti zámku stálo kamenné schodisko s vodnými kaskádami v strede. Z výšky bol nádherný výhľad na zámok s parkom a na opačnú stranu ďalej viedla kamenná cesta pomedzi les. Zámok i les stoja na skalnatom podloží - preto je v názve slovo la roche a záhrada medzi nimi bola postavená v údolí na vysušenom močiari. Údajne bola pôda nestabilná a záhrada sa čoraz viac prepadávala, preto ju niekedy v 19. storočí nanovo vystavali na umelej terase - podobne ako mesto Benátky. Park je zapísaný v zozname výnimočných záhrad Francúzska.
Okruh vo vnútri zámku trval vyše pol hodinu a sprievodkyňa v dobových šatách sa podobala na Sophie Marceau. Výklad podala štandardne tak, ako to už s podobnými sprievodmi po zámkoch býva, len ja som jej to občas kazila prekladom do slovenčiny do ucha mojej dcéry. Všimla som si, že bolo sprístupnených asi 10-12 miestností v centrálnej časti a zvyšok už tvorili súkromné priestory. Fotiť v interiéri bolo zakázané. Prehliadka končila v miestnosti s historickými stolovými a záhradnými hrami. Po prečítaní pravidiel sa dalo vyskúšať, ako sa šľachta v minulosti zabávala.
Vonku na nádvorí bola sprístupnená ešte bašta - donjon s výstavou venovanou vývoju pravekého človeka. Čo ma zaujalo bol fakt, že v susedstve zámku bol les s jaskyňami, kde boli objavené pozostatky ľudí z doby kamennej. Majitelia zámku už v minulosti spolupracovali s odborníkmi a tí nálezy zbierali, popisovali a číslovali. Príbytky pravekého človeka a nálezy neďaleko zámku spopularizoval vo Francúzsku spisovateľ a cestovateľ Pierre Loti. Vystavené sú vlastne len domáce exponáty.
Viac info na http://www.larochecourbon.fr/
