Trhy bývali v meste pravidelne každý týždeň, ale jarmoky boli väčšie a konali sa len niekoľko ráz do roka. Ich históriou sa zaoberá štúdia historika profesora Jozefa Šimončiča (Trhy a jarmoky v Trnave v období feudalizmu). Okrem iného sa v nej spomína, ktorý panovník povolil aké jarmoky a kedy. Zaujímavé je, že ako postupne pribúdali, ustálili sa v 18. storočí na počet osem („v roku 1762 vykazovala Trnava Uhorskej komore 8 jarmokov“) a takto sa udržali až do 20. storočia.
Panovník Žigmund povolil Trnave v roku 1436 jarmok na sv. Jakuba (25. júl) a sv. Mikuláša (6. december). Matej Korvín pridal v roku 1463 jarmok na sv. Juraja (24. apríl) a Quadragesimu (v čase 40 dňového pôstu pred Veľkou nocou). Kráľ Vladislav povolil v roku 1508 aj jarmok v nedeľu po 8. septembri (a trh každý pondelok) a panovník Ferdinand III. v roku 1647 povolil jarmok sv. Víta (15. jún) , sv. Vincenta (21. január) a sv. Šimona a Júdu (30. október).
Na konci 19. storočia vydával trnavský kníhtlačiar Žigmund Winter pravidelne každý rok kalendáre - Nagyszombati naptár, ktoré boli aj aktuálnou praktickou príručkou v meste. Nájdeme v nich aj zoznam jarmokov s dátumami, schválený na daný rok mestskou radou. Winter zbieral inzeráty a údaje o živnostníkoch každý rok už od novembra, oznam vychádzal opakovane v ním vydávaných dvojjazyčných novinách Nagyszombati hetilap/ Tyrnauer Wochenblatt, aby mohol k novému roku vydať pre občanov aktuálny kalendár. Treba však poznamenať, že zoznam nebol vždy úplný a presný.
Jarmoky neboli každý rok v rovnakom termíne, ale menili sa tak, aby sa konali v pondelok až štvrtok. Sviatok svätého, podľa ktorého mal jarmok meno bol v rámci štyroch jarmočných dní (od pondelka do štvrtku). Ak sviatok padol na piatok až nedeľu, jarmok sa konal v týždni pred alebo po tomto dni. Na konci kalendára na rok 1890 bol tento zoznam jarmokov v Trnave: jarmok na svätého Vincenta (St Vinczenti markt) – 20. – 23. januára, jarmok počas pôstu (Fasten Markt) – 10. – 13. marca, jarmok na sv. Juraja (st. Georgi Markt) – 21. – 24. apríla, jarmok na sv. Víta (St. Vítus Markt) – 9. – 12. júna, jarmok na sv. Jakuba (st. Jakobi Markt) – 28. – 31. júla, jarmok na sviatok Narodenia Panny Márie (Maria Geburts Markt) – 1. – 4. septembra, jarmok na sv. Šimona a Júdu ( st. Simon und Judi Markt) – 20. – 23. októbra a jarmok na sv. Mikuláša (st. Nikolai Markt) – 1. – 4. decembra.
Novodobý trnavský jarmok ako predajná a spoločenská udalosť vznikol v druhej polovici 20. storočia. Po roku 1945 sa stále zachovával počet jarmokov v Trnave – osem ráz do roka. Neboli 4 dni ale iba jeden, no zdá sa, že aj v ľudovodemokratickom režime ctili nenápadne starú tradíciu: januárové jarmoky sa približovali sviatku sv. Vincenta, marcové boli zasa v období pôstu, aprílové v okolí sviatku sv. Juraja, júlové okolo sv. Jakuba (neskôr boli zrušené), septembrové okolo sviatku Narodenia Panny Márie (8.9.), októbrové pred sviatkom sv. Šimona a Júdu a decembrové okolo sviatku sv. Mikuláša. V roku 1955 bolo Radou MNV schválených 8 dní jarmokov na rok 1956: 26.1., 8.3., 26.4., 14.6., 26.7., 6.9., 25.10. a 6.12.
Ale v roku 1956 sa Rada MNV rozhodla usporiadať Veľký jesenný jarmok - v dňoch 21. – 23. septembra. Bol to po roku 1945 prvý novodobý trnavský jarmok plánovaný v uliciach mesta od ihriska Spartaka cez Paulínsku ulicu až po mestskú vežu. Na trojdňovom jesennom jarmoku sa predával tovar v 265 stánkoch, kde bol záujem najmä o odevy, rozhlasové a televízne prijímače, elektrické pračky, motorky, potraviny, nábytok, koberce a pod. Počas jarmoku naplánovali aj poľnohospodársku výstavu v priestoroch Kovosmaltu. Mesto očakávalo 150 tisíc návštevníkov, ale skutočná návštevnosť bola vyššia. Na rok 1957 mesto plánovalo 5 jarmočných dní a Veľký jarmok: 24.1., 7.3., 25.4., 21.- 23.9. tzv. veľký, 24.10. a 5.12.
V roku 1959 sa začal tradičný jesenný jarmok 18. septembra s takmer 300 stánkami, kde predávali tovar aj spotrebné družstvá z 9 okresov Bratislavského kraja. Mesto rátalo s návštevnosťou vyše štvrť milióna záujemcov. Niekedy v šesťdesiatych rokoch sa pravdepodobne z plánovacieho kalendára mesta vytratilo aj šesť jarmočných dní počas roka a ponechali len trojdňový jesenný jarmok. V roku 1965 sa konal jubilejný – desiaty jarmok v Trnave.
Jarmoky boli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nielen zdrojom zábavy, ale aj príležitosťou na nákup tovaru, ktorý bol nedostatkový, alebo nejakým spôsobom iný, ako mohli kúpiť Trnavčania v obchodoch v meste. Po roku 1989 sa pomaly tento aspekt jarmokov vytratil, lebo ponuka bežných obchodov sa postupne rozširovala. Trnavský jarmok sa okrem klasických púťových lákadiel a predaja bežného tovaru v stánkoch, či jarmočného občerstvenia pomaly začal orientovať na tradície, folklór a históriu.
Ostatné roky ľudí láka na jarmok okrem občerstvenia, púťových atrakcií a stánkového predaja aj zóna tradičných remesiel, kultúrny program na námestí či stredoveký jarmok v promenáde. Tradičný trnavský jarmok má už šesťdesiatku za sebou.... a ten 61. jarmok v poradí práve začína...
Zdroje:
Šimončič, Jozef. Mojej Trnave, Mesto Trnava, 1998.
Štátny archív v Trnave, magistrát TT, Zápisnice Rady M NV a MsNV
Fotky stará Trnava (FST)
TASR:http://vtedy.tasr.sk/browse
