Na jeho vrchol vedie viac turistických trás, ja som si už zvykla na trasu po zvážnici, síce to výrazne predĺži trasu, ale keď je pekne a nič ma nesúri, tak je pre mňa ideálna. Nemusím si všímať značenie, ani sa pozerať pod nohy, môžem spomínať , obzerať sa, do cieľa ma zvážnica určite dovedie, nie je šanca zablúdiť.
Nerátam koľkokrát som vyšla na jeho vrchol, niektoré som z nich popísala v blogu, iné nie, skaly sa nemenia, stromy vyrastajú, alebo sa vyrúbu, mám však pocit, že koľkokrát prejdem túto trasu, tak zas je iná ako predtým.
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/buchlov-3
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/buchlov-2
Začínam zvážnicou v Hornoveskej doline. Pred pár dňami stromy mali ešte jarnú, svetlo zelenú farbu, teraz je to už sýty odtieň zelenej.
Raz keď som išla touto trasou, sa z lesa ozývali výstreli, bol tu hon na diviaky. Jeden ulovený ležal pri okraji zvážnice, nebol to pekný pohľad, i keď určite krajší, ako keby ma malo toto zviera naháňať.
Teraz na okrajoch nachádzam vyťažené drevo, z diaľky sa ozýva zvuk motorovej píly, dokonca sa ťahá do lesa aj štiepkovač.
Tento rok steká z hôr viac potôčikov, čo je dobré, lebo bol aj taký rok, čo voda vôbec netiekla. Alebo že by to bolo rýchlym tokom z hôr po ťažbe? Možno z každého dôvodu trocha.
Miestami vidieť že v týchto kopcoch bolo už dosť vyťaženého dreva, tých väčších stromov zostalo pár, ostatné je zarastené húštinou, aj toto je jeden z dôvodov prečo v tejto doline nechodím turistickým značením , ktoré práve vedie hustým porastom.
Prichádzam už k známemu krmelcu, neďaleký posed zabezpečuje lov na istotu, keď je v zime zver hladná, tak príde.
Za zákrutou sú dvaja obrovský kamenný mužíci, jeden z nich zostal bez hlavy, zrejme sa obrovský balvan zosunul.
Ešte pár zákrut a prídem k smerovníku Zadná lúka. Aj keď sa cieľ zdá už byť na dosah, ešte to tak nie je.
Ďalšia húština s náznakom chodníka , ale zvážnica to istí, aj keď sa mi zdá, že v minulosti bola užšia.
Zadná lúka, ktovie prečo dostala taký názov, je v zadu, za čím? Je tu vytvorené ohnisko s posedením, tak tu chvíľu posedím v tieni. Odtiaľto sa napájam na žlté turistické značenie.
Žlté značenie vedie na vrchol, chodník má výraznejšie stúpanie smerom ku vrcholovým skalám. Pamätám sa, keď som tu bola po prvýkrát, nemohla som nájsť chodník na vrchol. Značenie bolo dobré, ale odrazu zmizlo. Ono vlastne nezmizlo, ale nebolo vidieť že sa pokračuje hore štrbinou v skalách, teraz už chodím na istotu.
Rebríky v skalnom komíne nie sú veľmi bezpečné, spodný je prehrdzavený, našťastie ešte mňa uniesol, medzi prvým a druhým by bol vhodný ešte jeden a nie sú v skalách žiadne úchyty. Prechod týmto skalným komínom za nepriaznivého počasia, ľad či dážď nedoporučujem.
Tento pekný chrobáčik s tak špatným menom hovnivál, rebrík na výstup nepotrebuje.
Keď som už hore, najprv si volím vedľajšie vrcholové skaly odkiaľ je výhľad na Hornú Nitru, pohorie Vtáčnik a z diaľky aj na Malofatranský Kľak. Počasie nie je na fotenie ideálne, ale to mi vôbec nevadí.
Odtiaľto sa presúvam na hlavný vrchol s kruhovým výhľadom a s krížom.
Aj výstup na tento vrchol v nepriaznivom počasí nie je bezpečný, hrozí šmyk. Na jednom skoro jarnom výstupe som si vrcholové výhľady radšej oželela, skala bola pokrytá škrupinou ľadu.
Výhľady z Buchlova.
Keď sa pozriem smerom dole, tak radšej zostupujem obchádzkou skalného masívu, čo ponúka ďalšie pohľady na majestátne skaly Buchlova. Potom ma čaká rovnaká trasa späť.
