Každý z nás tento deň zažíva inak, u niekoho je každý začiatok roka iný, ja som si pred trinástimi rokmi vytvorila vlastnú, novoročnú tradíciu.
Prvý deň v roku chodím na neďaleký Michalov vrch. Je to len dlhšia prechádzka a či prší, alebo sneží, je to miesto, kde sa dá bez problémov dostať. K Michalovmu vrchu vedie asfaltovaná lesná cesta až ku barokovej kaplnke sv. Jána Nepomuckého, vedľa kaplnky sa nachádza zrúcanina kostola sv. Michala z roku 1640.
O tejto lokalite som písala mnohokrát, nechodím sem len prvý deň v roku, tak pridávam len pár fotografií.
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/tip-na-vylet-michalov-vrch
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/michalov-vrch-2
https://blog.sme.sk/simunekova/fotografie/novorocny-michalov-vrch
Okolie vyzerá ako v neskorú jeseň, po zime ani stopy. Pred trinástimi rokmi bol sneh, námraza na stromoch, každý rok je iný...
Hrdzavé neopadané lístie a cesta ako keby do nekonečna.
Vždy som premýšľala ako sa ten malý špicatý kopec asi volá, už viem, je to Malý Inovec. Síce od svojho veľkého brata má ďaleko, raz sa tam možno pôjdem pozrieť.
Za zákrutou sa objavila kaplnka, je novo rekonštruovaná. Škoda len, dlhé roky bola otvorená a v prípade nečasu sa v nej dalo schovať, teraz je už zavretá.
Ruina kostola sv. Michala nemá to šťastie ako kaplnka.
Vo svetle kahanca tu spomínam na mojich blízkych, ktorí tu už nie sú.
Odtiaľto na Michalov vrch vedie chodník cez veľkú zvernicu a potom už len na vrchol. V dávnych dobách tu stál veľký hrad, teraz môžeme obdivovať len krásnu červeň kremenca a okolie.
Keď budeme pokračovať vrcholom ďalej, prídeme na Peknú vyhliadku, sem vedie zaistený chodník.
Nenáročná trasa dáva možnosť sa zamyslieť nad udalosťami predchádzajúceho roka, rokov a tiež nad tým, čo by som chcela v tomto novom roku a v nasledujúcich. Nemám veľké očakávania, ani plány. Čo si však prajem, sebe a tiež všetkým mojim pravidelným a aj tým nepravidelným čitateľom, tak to je zdravie, počas tohto nového roka ale ešte veľa ďalších rokov.
