Irena Šimuneková
Na zakvitnutom Zobore
V lokalite pohoria Tríbeč nad mestom Nitra a okolitou nížinou sa vypína neveľký kopec Zobor. Má nadmorskú výšku 586,9 metra.
Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené

V lokalite pohoria Tríbeč nad mestom Nitra a okolitou nížinou sa vypína neveľký kopec Zobor. Má nadmorskú výšku 586,9 metra.

Pohorie Tríbeč je teraz populárne, odohrával sa tu dej knihy Jozefa Kariku Trhlina. Mnohí si dej vychutnali aj v sfilmovanej podobe, ja som si Tríbeč vychutnala naživo.

Sú miesta kde sa rada vraciam, takým miestom je aj neďaleký Oselný vrch. Je to taká krátka turistická trasa, vhodná na pár hodinovú vychádzku.

Síce rok 2018 už je dávnejšie za nami, ale ja som svoj fotografický rok uzavrela až v týchto dňoch aby som uvolnila priestor pre rok 2019.

V zimnom období si vyberám na moje túlačky kopčeky ktoré už poznám, kde viem čo ma čaká. Z tohto dôvodu som si vybrala na ďalšiu turistiku Vtáčnik.

Konečne sa počasie umúdrilo, neprší, nesneží, ba ani vietor neduje. Mňa už dlho „svrbia päty“, niekde vypadnúť a poobzerať sa po krásach zimnej prírody.

Od 17. do 19. storočia boli najrozšírenejšie vodné mlyny pozdlž riek Dunaj, Váh a Ipeľ. Strojné zariadenie predstavovalo vodné koleso, prevodové zariadenia a mlynské kamene. Osobitným typom boli lodné mlyny.

Náhoda chcela, aby som objavila na mojich túlačkách južným Slovenskom zabudnutú ruinu kláštora Mariánska Čeľaď ( Máriacsalád).

Pri Dunaji asi 4 km od Komárna sa nachádza dedinka Iža. V jej katastri medzi kanálom a riekou Dunaj sa nachádzajú pozostatky rímskeho vojenského opevneného tábora.

Viac krát som prechádzala mestom Komárno aj okolo pevnosti, ale k návšteve komplexu som sa odhodlala po dlhšom čase. Nemala som predstavu a veľkosti pevnosti a neočakávala som ani výrazné zaujímavosti.

Pri mojich túlačkách na juhu Slovenska som vyhľadala aj prírodnú rezerváciu Alúvium Žitavy. Územie Alúvia leží neďaleko Hurbanova, v katastri dediny Martovce.

Hovorí sa, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Nemusí to byť však vždy tak, niekedy okolnosti prinútia porušiť tradície a zvyky.

Zima prichádza nesmelými krokmi. Sneh tu ešte nemáme, ale neďaleko už príroda odpočíva pod snehovou perinou. Zurčiaci potôčik ešte nezamrzol, ale už má zopár ľadových zvončekov. Tak nám tu vítaj zima.

Triedim, upravujem, zmenšujem, archívujem. Mravenčia práca s fotografiami, ale aj potešenie z pohľadu na farebné jesenné listy. Jeseň odchádza a prichádza zima... Čistá, biela, mrazivá. Končí farebný sen.

Tieto šedivé, upršané dni sa konečne venujem fotografiam. Vytriediť, zmenšiť, zálohovať, nekonečný príbeh. Pri tejto mojej činnosti som natrafila na jednu zložku jesenných fotografií z kratšej túry po okolí.

Už po šiestykrát sa na Hrebienku otvoril Tatranský ľadový dóm. Tento rok je najväčší od svojich začiatkov. Z 225 ton ľadu 16 sochárov pod vedením Adama Bakoša vytvorilo unikátne dielo.

Sú krátke dni, zostáva mi do odchodu tak tri hodiny ako ich využiť? Rozhodnutie padlo, prechádzka náučným chodníkom Štrbské pleso.

Každý z nás ktorý uverejňuje svoje články či fotografie sa poteší spätnej väzbe. Či sú pochvalné alebo aj kritické. Pochvalné poteší a to kritické núti človeka zamyslieť sa nad kritikou, so snahou zlepšiť sa.

Zahmlená daždivá jeseň tiež má svoje čaro, kúzli perličky na lúkach. Náhrdelníky pavučín, vyzdobené suché traviny ale aj posledné kvietky sú posiate perličkami. Ale keď vyjde slnko,čaro perličiek zmizne.

V minulosti som už bola v oblasti rozhľadne, ale nakoľko bolo už nebezpečné vyjsť na ňu, tak som ju obišla. Dočítala som sa však, že je obnovená, teda nanovo postavená, tak som sa rozhodla, že sa tam pôjdem pozrieť.