Po 15 minútach kráčania sme už s veľkou istotou vedeli, že sa nám podarilo zle odbočiť, a v tom nás utvrdila aj Olive, ktorá nás zahliadla na druhom konci dediny cestou na nákup a odviezla nás na zástavku sama... A tak sme bezpečne dorazili na zastávku. A čakali a čakali a čakali. Po 35 minútach čakania sme sa utvrdili v tom že sme naozaj v Írsku - krajine, ktorá v slovníku nemá ekvivalent typického španielskeho maňana, pretože tak strašne uponáhľané slovo nepotrebuje. A tak sme sa vrátili, zobrali auto, a vyrazili s ním do Dublinu. Takže, začíname s krátkou prehliadkou:
Four Courts Napriek fámam o parkovaní v meste, sme bez problémov zaparkovali priamo pred budovou – Micra je Micra a dva roky parkovania v centre Prahy takisto pomohli...Jediný problém bol, že automaty na parkovanie neumožňovali viac ako 2 hodiny parkovania, takže sme sa museli každé dve hodiny vracať a nahádzať do neho ďalšie mince...
Info: Súdny dvor - Four Courts - bol pomenovaný podľa historického Írskeho súdneho systému pozostávajúceho zo štyroch „dvorov“, pričom každý z nich mal svoju časť budovy so samostatným vchodom. Postavil ju v 18 storočí architekt J. Gandon, počas Občianskej vojny začiatkom 20. storočia bola budova zničená a neskôr kompletne obnovená.
Temple Bar, Halfpenny bridge. Pokračovali sme popri rieke až k prvému mostu, ktorým sme sa dostali na druhú stranu k ulici Temple Bar. Tá je známa veľkým počtom obchodíkov a barov a tak som neodolal a dal si svojho prvého čapovaného Guinnessa v Írsku... Neviem či to bolo atmosférou starého tmavého typicky ostrovného baru so štamgastami popíjajúcimi pivko a debatujúcich tým spevavým spôsobom, ale bol to úplne iný zážitok ako doma. Fantázia. Vonku na ulici sme prešli okolo prvého pouličného muzikanta a pokračovali po svetoznámej ulici .
Info: Temple bar bola kedysi ulica, ktorá bola plná verejných domov a remeselných dielní - hlavne hodinárov. Po vojne nastal úpadok a v 70 rokoch všetky pozemky v tejto oblasti kúpil miestny dopravný podnik, ktorý tu chcel vystavať Dublinské autobusové depo. Keďže sa povolenia zdržovali, prenajal dopravný podnik staré budovy mladým ľuďom, ktorí si tu zriadili umelecké dielne, butiky a predajne – najmä s hudbou a knihami.
Teraz sme mali pocit že umenie pomaly ustupuje desiatkam barov, zrejme aby mali alkoholoví turisti možnosť povedať, že sa opili v „Chrámovom bare“...
Prešli sme sa okolo Halfpenny bridge, vcelku nezaujímavého kovového mostu, ktorý sa tak volá preto, že bol refinancovaný z mýtneho vo výške pol penny, a pokračovali v prechádzke.
Trinity College
Okolo budovy bývalého parlamentu a terajšej budovy národnej banky, ktorá je pekným príkladom klasicizmu (to je ten štýl kedy budovy vypadajú ako trochu modernejšie grécke chrámy), sme sa dostali k univerzite Trinity College. Na ulici pred Trinity sme videli asi najoriginálnejšiu pouličnú muzikantku.
Info: V areáli je originál sochy „Sphere with sphere“ od A.Pomodora. a v knižnici univerzita uchováva a vystavuje „Book of Kells“, čo je prepis štyroch evanjelií s doplneným prepisom do keltského jazyka. Keďže záujem o túto knihu je masový a kniha je príliš cenná aby sa v nej len tak listovalo, vyriešili to v univerzite šalamúnsky – každý deň sú vystavené iné dve stránky. Spolu s knihou je v Trinity vystavená aj najstaršia írska harfa a originál listiny ktorou bola vyhlásená samostatná Írska republika.
Ale nás zaujímalo niečo iné – samotná knižnica. Je škoda, že sa v nej nemôže fotiť, takže pridávam len linky a fotku jediného čo sa nám páčilo a mohli sme si to odfotiť – budovu zvonice na nádvorí školy.
