Krajina antickejšia ako Grécko. 2.časť

Veľké supermarkety majú ceny takmer porovnateľné s našimi obchodmi – väčšina je drahšia, niečo lacnejšie, samozrejme syry, salámy, pečivo sú drahšie – ale kto bol niekedy v zahraničí ten to pozná. Vodu je potrebné kupovať – vo vodovode tečie nejaký zle odsolený pokus o vodu, a teda sa nehodí na nič okrem umývania. Čo je zaujímavé – do niektorých hotelov je zakázané donášať jedlo a pitie zakúpené mimo hotela na izbu - navodí to pocit deja-vu z časov pašovania alkoholu na stredoškolský internát. Ale záleží od hotela – v našom sme nemali žiadny problém.  Veľa ľudí sa obáva otravnosti predavačov v menších obchodíkoch a na trhu, ale ja som sa s vyslovenou otravnosťou - ako je vraj bežná v Egypte – nestretol. Maximálne sme sa pozdravili, a povedali „Just looking“. Ceny v malých obchodoch sú väčšinou zmluvné – ale nie v tom ponímaní ako u nás – že sa dohodne majiteľ so svojou peňaženkou – turci majú radosť keď môžu zmlúvať ceny – zmlúvanie sa ale netýka malých vecí a potravín. Nemusíte sa ale báť, keď ste nikdy neboli typ, čo sa handrkuje na trhu o cene paradajok – ja napríklad neznášam sa dohadovať o cene a zaplatím vždy to, čo vidím na cenovke. V Turecku to však problém nebol – tam mi pripadalo že nech predavačovi hovorím čokoľvek, je to vlastne zmlúvanie... Zistil som to na trhu v Marmarise, kde som zbadal predajňu so značkovými vecami, a predavač mi už zdiaľky hovorí - “Máme aj na vás oblečenie”. Tak si hovorím – prečo nie, pozrieme sa, máme ešte cca 70 eur v peňaženke. Keďže mám rozmery ľadového medveďa, je pre mňa problém nakúpiť oblečenie a na Slovensku stojí obyčajná polokošeľa v mojej veľkosti cca 1200 Sk. A tak si hovorím, uvidíme či majú veci aj na “poriadneho chlapa”...A vysvitlo že nekecal - ukázal mi neskutočne kvalitné tričká Boss po 30 Euro a kupodivu mi boli dobré. Tak mi naznášal ešte polo košele Ralph Lauren po 25 euro, a celkovo mi dobre sedelo 6 kúskov. Hovorím si - za tričká v tejto kvalite na Slovensku zaplatím za kus 1500 - 2500 Sk a nikde ich samozrejme v mojej veľkosti nekúpim, tu sú o tretinu lacnejšie, zoberiem si za naše chechtáky obidve Boss a možno keď sa podarí, tak aj jedno RL. A tu začalo to, čo som si súkromne - ako svoj ojedinelý majstrštyk - nazval Váhavým vyjednávaním s.r.o:   Predavač mi už medzitým balil všetkých 6 tričiek a hovorí, že za to že som ho počas skúšania naučil ako sa povie po slovensky „dobrý deň“ a „ďakujem“, dá mi z ľavu zo 160 euro na 140.  Ja: „Nechcem všetkých 6, zoberiem si iba tieto dve“ Predavač: „Prečo iba dve, veď sú kvalitné, perfektné – najlepšie látky v Marmarise...“ Ja: „Veľmi jednoduchá odpoveď - pretože tu nemám dosť peňazí“Predavač: „A akú cenu by ste si predstavovali za týchto 6 výborných tričiek?“ Ja: „No, zobral by som IBA tieto dve Boss za 50 eur“ Predavač: „Ja Vám dám všetkých 6 za 130 Eur, to sú priamo robené pre Boss a RL na trh do Veľkej Británie“   To už som preložil priateľke , a ona po tom ako si to prepočítala na Sk, hovorí, že dobrá cena - 900 Sk na tričko - to nekúpim ani o tri triedy horšie tričko na Slovensku v bratislavskom butiku pre prerastených, jediná škoda je, že nemáme dosť prachov.   Predavač: „Viete čo, vy dvaja sa mi páčite, ja vám dám špeciálnu zľavu, a dám vám ich za 120 euro“ Ja: „No, ale my naozaj nemáme toľko pe ňazí, takže by si naozaj zoberiem iba tie Boss...“ Predavač: „A koľko by ste chceli za všetky dať“ – podal mi kalkulačku aby som mu naklepal sumu .Ja: „Máme tu maximálne 80 eur, bohužiaľ viac nemáme, preto chcem iba tie Boss,  a možno jedno RL“ Predavač – evidentne nepochopil že nemáme peniaze: „80? to je hrozne málo. A keby som Vám ich dal za 110?“ Ja: „Ale my tu máme len cca 70 eur a nejaké drobné doláre“  Po tejto replike predavač začal zúrivo počítať niečo na kalkulačke a priateľka mi hovorí, že snáď by sme mohli ísť do nejakého bankomatu a vybrať peniaze, pretože tie košele naozaj vyzerajú byť robené priamo pre Boss a RL, tak ako ich vychvaľuje predavač.   Predavač: „Dám Vám ich za 100 eur, OK? Ale to už je minimum čo Vám môžem ponúknuť...“ Prepočítal som si peniaze a povedal som mu stav v peňaženke - Ja: „Máme tu celkovo 78 eur, a 12 dolárov, tak si teda zoberiem všetky okrem jedného RL“ Predavač: „Tak ja vám ich dám za tú cenu všetky, ale iba preto, aby som Vám urobil rados ť, a pretože sa s vami dobre dohaduje...“  Takže, vďaka našim “úžasným” vyjednávacím schopnostiam mám dve Boss tričká a 4 polo košele Ralph Lauren za cca 3400 Sk – do 600 Sk za kus. Ale nerobte si nádeje - toto bol len ojedinelý výkon, normálne sa to zrejme nestáva – počul som, že sa dá dohodnúť na cene o cca 20 – 30% nižšej ako bola základná... Škoda len, že som si to zmlúvanie nevychutnal, pretože až skoro do konca som nevedel že zjednávam, a myslel som že iba vysvetľujem, že ich nemáme za čo kúpiť... Myslím, že týmto výkonom sa už blížim k oslnivým výkonom kamaráta, ktorý vraj na nejakom maďarskom trhu kúpil orygynal Puma nožík s nahrubo odlievanou kovovou rúčkou za v prepočte 50 Sk :-))) Ale to sem nepatrí...   Keď chcete nakúpiť lacno aj bez zjednávania a nechcete celú dovolenku preležať na pláži a ísť maximálne 300 metrov od hotela, odporúčam menšie mestá ďalej od pobrežia, ceny tých istých suvenírov, keramiky a pod. sú o tretinu menšie hneď od začiatku zjednávania. Na výletoch - ktoré v nasledujúcich častiach opíšem - takýchto miest na nakupovanie nájdete dosť.   Nabudúce: jedlo, reštaurácie