Prv než nás pohltili diaľky severu absolvovali sme dlhú štrapu cez Poľsko a pobaltské republiky. Tieto končiny ešte nie sú zamorené turistami, preto majú zvláštne exotické čaro. Pohnutá história a čas tu vyformovali zvláštnu kultúru a architektúru. Hoci WC na odpočívadlách nespĺňajú najvyšie hygienické kritériá, predsa Litva, Lotyšsko a Estónsko stoja za návštevu. Na fotke je dominanta druhého najväčšieho litovského mesta Kaunas. Mesta duchov a krásnych žien. Pôvodne bola objednaná socha bohyne Niké, ale sochár si z nás zjavne vystrelil. A tak tento nahý chlapec tu teraz bez ostychu zvádza počestné ženy a slečny….
Ide sa ďalej. Cez nekonečnú rovinu do hlavného mesta Lotyšska Rigy. Riga, perla Baltu, básnikmi velebená ako Paríž východu, sa nám v labyrinte noci predviedla v plnej svojej kráse. Romantické secesné uličky chytia za srdce nielen zaľúbencov. Mesto mnohých tvárí, v 16.str. slávny prístav nemeckého obchodníctva, neskôr zohyzdený monumentálnosťou neslávnej éry socializmu. Dnes metropola 21.storočia.
Tallin vám vlezie pod kožu. Mesto voňajúce morskými diaľavami s nespočetným množstvom vežičiek. Po stáročia tu súperí nemecká a ruská kultúra. Zastihli sme ho v tej najočarujúcejšej fáze, keď sa prebúdzal. Duša tu piští radosťou, túži sa vyrvať z hrude a slobodne sa preháňať po škridlových strechách. Nad nimi už sídli len nebo...
Cez nekonečný fínsky záliv hurááá do Fínska. Tak modrý, slaný a neskutočný...
Welcome v Helsinkách. Pubertálne, sotva 200 ročné Helsinky založené bratmi Rusmi v roku 1812 skrývajú pod čistým plášťom architektúru starého sveta. Každý si tu môže nájsť svoj súkromný Paríž či Londýn. Helsinská katedrála je postavená podľa Isakievskeho saboru v Sant Peterburgu. Prezradím vám pikošku. Keď Američania chceli skrášliť svoje filmy scénami zo socialistického Petrohradu, točili ich práve na tomto námestí.
Tiahne sa ďalej na sever. Už viete prečo sa Fínsku hovorí krajina tisícich jazier? Skúste uhádnuť, koľko ich tam je...samá voda...neuhádnete...presne 188 000! Krajina je tu vlastne dosť stereotypná. Jazerá, lesy, soby...jazerá, lesy a soby, po našom lososy a stále dookola. Ale zato v kempoch sú krásne kuchynky a najmä sprchy zadarmo.
Blížime sa k polárnemu kruhu. Krajina, kde deň nikdy nekončí a soby dávajú dobrú noc. Fascinujúce biele noci. Tento obrázok bol fotený asi okolo 11 v noci a takto vidno tam bolo až do rána. Vyzerá to síce ako večerná idylka, ale v skutočnosti to bol horor. Keďže vo Fínsku je približne o 187 555 jazier viac ako u nás, komárov tu je 187 555 krát viac. Skoro mi vycicali objektív.
Prírodné scenérie najväčšieho národného parku Fínska Oulanka. Táto fotka vznikla počas 30 km pochodu cez Karhunkieross. Viete, čo to znamená? Vidíte, vidíte mali ste sa učiť po fínsky. Tak ja vám to teda prezradím: Veľký medveďí okruh. Žiadneho medveďa sme síce nestretli, asi im už turisti lezú na nervy, ale zato tam bolo kopu hríbikov a čučoriedok. A všetci sme boli fúzikatí ako maďarskí baróni.
Tak sme ho nakoniec pokorili. Severný polárny kruh. Najsevernejšie miesto našej cesty. Stupnica na teplomeri, hoci bol digitálny ,ukazovala 22 stupňov, z domu chodili SMS, že v Blave je 12. V dnešnej dobe sa skrátka oplatí chodiť na dovolenku na Sev. polárny kruh.
Celodenný prejazd cez malebné Švédsko do Nórska. Typické červené domčeky, divé husy, Neals Holgersen , dobrá teta rozprávkárka Selma, ryšavé vrkoče Pipi a nesmrteľné Emilove vylomeniny. Ešte sa pamätáte? Och, sladké detstvo, kde si sa podelo? V Švédsku kúsok toho svojho strateného nájdete. A nikdy ho už nezapotrošte, také poklady si treba strážiť ako oko v hlave.
