V tom niekto naraz skríkol: Stoj!Svet prichádza ti naproti.Vyjasnil sa obzor môj, Stáli sme tu ja a ty.V tvojich očiach čítam nebo,keď slnko večer hľadá noc.Úsmev nosím vo vrecku lebo,priateľstvo má zázračnú moc.Niekedy ma premkne hrôza,že nič netrvá navekya chodník môj zabočí znova,do rieky plnej paseky.Keď príde taká chvíľa šedá. Dní mojich umlčí hlas. Pospiatky sa kráčať nedá,odomknem to nebo v nás.Neprestaňme hľadať krídla,ty lietal by si možno rád,Sny sú jak bublinky mydla,môj najlepší kamarád.Prekročil si prah dospelosti, ale kúsok toho detského sveta si pre každý prípad nechaj vo vrecku. Vieš, niekedy môže prísť vhod. Zahreje, posilní, občas vyčarí ten vzácny úsmev na perách. Bože, a tak som nechcela byť sentimentálna! Niektoré veci sa nehovoria nahlas. Prezradí ich len báseň, veta, možno len slovo. Keď máš dnes tie narodeniny, budem štedrá venujem ti hneď tri také slová.,, Mám ťa rada.“Gerhardovi k 18.narodeninám venuje Sláva jari
