Zúčastnili sa ich hlavy štátov najväčších veľmocí, veteráni i najslávnejší tvorcovia filmov s vojnovou tematikou.
Keď sme sa v škole učili o otvorení druhého (západného) frontu počas druhej svetovej vojny asi som chýbala. Nevedela som o ňom veľa. Na moje prekvapenie, syn Robert, ktorého považujem za človeka s encyklopedickými vedomosťami chýbal v škole tiež:-) So záujmom sleduje moje blogy o Normandii, tiež nevediac veľa o tejto téme. To mi celkom vyhovuje, keby ma požiadal, aby som s ním do Normandie vyrazila, neváham. S radosťou si túto destináciu zopakujem...
Aby vám moje potulky po Normandii dávali zmysel, odporúčam prečítať si aj predchádzajúce tri časti, ak nie, stručne zhrniem tému.
Cieľom nášho výletu bolo päť legendárnych pláží Vylodenia Spojencov, známych pod kódovými názvami Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword, či Point du Hoc. Chceli sme sa dozvedieť čo najviac o príbehoch mužov, ktorí sa tu vylodili v nepriaznivých poveternostných podmienkach, 6. júna 1944 na úsvite. Na plážach Utah a Omaha sa vyloďovali Američania, na Gold a Sword plážach Briti, Juno pláž patrila Kanaďanom a Pointe du Hoc zdolali americkí Rangers.
S plážami Vylodenia sa blížim k záveru, zostáva nám posledná pláž Sword. Na nej sa prekvapivo dostavili pohodové emócie. Myslím si, že to spôsobila aj prítomnosť krásnych normandských koní.
Pozorujúc, ako si poklusávajú, zo mňa opadli emocionálne pohnutia, ktoré boli tak silno prítomné na spomínaných plážach ...
Kôň je súčasťou obrazu Normandie, rovnako ako mlieko, hovädzie mäso, ľan a jablká. Kôň je hlboko zakorenený na tomto území. Jeho význam je nielen ekonomický a sociálny, ale predovšetkým kultúrny a symbolický. So 115 000 koňmi (viac ako 12 000 pôrodmi ročne) je Normandia najväčším francúzskym regiónom pre chov koní.
Po krátkom odľahčení témy, vráťme sa k bojom na pláži Sword. Táto 8-kilometrová pláž sa rozprestiera od Saint-Aubin-sur-Mer až po ústie rieky Orne, vo Ouistrehame. Práve tu sa vylodila 3. pešia britská divízia ( 28 845 vojakov) generála Rennieho, ktorej pomáhalo 177 francúzskych Commandos - Zelené barety, pod vedením kapitána Kieffera. Údajne boli medzi nimi i Česi a Slováci.
Najvýchodnejšiu pláž sme navštívili v mestečku Ouistreham. Spojenci tu mali prevahu na vode i vo vzduchu, rýchlo obsadili mosty cez rieku Orne či Caenský kanál.
Primárnym cieľom bolo obsadiť Ouistreham, zneškodniť Merville Battery, pripojiť sa k výsadkárom 6. výsadkovej divízie a zmocniť sa mesta Caen. Caen bolo komunikačným uzlom, kľúčom k operáciám smerom k Seine, a teda k Parížu. Roviny na okraji Caen umožňovali výstavbu letísk a boli vhodné pre pohyb obrnených vozidiel.
Pôvodný plán predpokladal dobytie strategického mesta Caen už večer 6. júna. Spojencom to napokon trvalo šesť týždňov. V dôsledku intenzívneho leteckého bombardovania medzi 6. júnom a 19. júlom bolo zabitých 2 000 až 3 000 obyvateľov mesta. Na mesto dopadlo 2 300 ton bômb, najmenej 35 000 obyvateľov zostalo bez domova, čo vytvorilo mestský chaos. 75 % územia mesta Caen bolo zničené, jeho slávna univerzita (založená v roku 1432) bola zrovnaná so zemou. Budovy boli po vojne znovu vybudované, univerzita prijala fénixa ako svoj symbol.
Tieto smutné udalosti dokumentuje múzeum Le Mémorial de Caen, ktorý určite treba navštíviť. Jeho cieľom je podporovať mier a vzdávať hold obetiam druhej svetovej vojny. Pamätník slávnostne inauguroval François Mitterand v roku 1988. Vďaka interaktívnym výstavám, premietaným filmom v obrovskej kinosále, historickým dokumentom i dojímavým svedectvám si prehĺbite vedomosti o tomto tragickom období svetových dejín.
Memorial sme navštívíli prostredníctvom City Pass Caen la Mer, čo sa ukázalo ako veľmi dobrá investícia, zahŕňal vstupy i do ďalších významných pamiatok: Le Grand Bunker, Pegasus Bridge, L' Abbaye aux Hommes, L' Abbaye aux Dames atď.
Veľký bunker je jedným z mnohých opevnení postavených pod vedením Adolfa Hitlera, ktoré mali zabrániť invázii Spojencov počas druhej svetovej vojny. Bunker, t.j. Múzeum Atlantického valu sa nachádza pár krokov od pláže Sword a trajektového terminálu Ouistreham, 5 minút od mosta Pegasus. Slúžil veliteľstvu nemeckej armády, ktorá velila batériám ústia rieky Orne.
Bunker sme navštívili aj my, napriek tomu, že tých bunkrov som už videla nespočetne veľa, predovšetkým vo Švajčiarsku. Tento sa však od nich odlišuje. Bunkre si predstavujeme v podzemí, tento vytvára akúsi vežu. Z pozorovacieho stanovišťa na najvyššom poschodí bolo zaujímavé sledovať pláž, oceán, horizont. Všade pohoda a kľud.
Aké boli asi pocity nemeckých vojakov, ktorí zrazu spozorovali ako sa k nim blíži 7 000 plne naložených plavidiel a 11 600 lietadiel s výsadkármi...?
Jedinečná 5-tisíctonová železo-betónová veža sa týči do výšky 17 metrov nad vilami Riva-Bella.
Na šiestich poschodiach objavíte dobové funkcie bunkra: strojovňu, filtračnú miestnosť, lekáreň, ošetrovňu, zbrojnicu, muničný sklad, mapovú miestnosť, telefónnu ústredňu, pozorovacie stanovište vybavené diaľkomerom.
Zakladatelia a majitelia múzea, Fabrice a Brigitte Corbinovci, nadšení históriou vylodenia v deň D, odviedli pozoruhodnú prácu, zachytávajúc históriu Atlantického valu i každodenný život nemeckých vojakov až do Dňa D 6. júna 1944.
Na nádvorí múzea objavíte nielen tanky, delá a delostrelecký arzenál ale aj skutočné vyloďovacie plavidlo, použité na nakrúcanie filmu Stevena Spielberga Zachráňte vojaka Ryana, oceneného 5 Oscarmi.
Neďaleko pláže Sword sa nachádza delostrelecká batéria Batterie de Merville. Tá bola jednou z pobrežných batérií Atlantického valu, ktorú postavila nemecká armáda počas druhej svetovej vojny. Spojenci ju označili za prioritný cieľ vylodenia v Normandii. Jej dobytie 150 mužmi z britského 9. výsadkového práporu bolo jedným z hrdinských činov dňa D.
Aktuálne je tu sprístupnené múzeum, ktoré vám umožní ponoriť sa do pekelnej atmosféry bombardovania za pomoci zvukových a svetelných efektov.
My sme predtým navštívili aj delostreleckú batériu v Longues-sur-Mer. Prehliadkou týchto miest lepšie pochopíte Hitlerovu stratégiu zabránenia úspešnému vylodeniu Spojencov.
Atlantický val bol dôležitý súbor pobrežných opevnení, ktoré postavila Tretia ríša pozdĺž západného pobrežia Európy, od španielsko-francúzskej hranice až po severné Nórsko s posilnením na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží Lamanšského prielivu a Severného mora.
Napriek tomu, že Hitler dlho neveril možnosti vylodenia Spojencov na plážach Normandie, poveril v januári 1944 generála Rommela velením obrany severozápadnej Európy, od Holandska po Loiru. Pod jeho vedením bola pozdĺž pláží vybudovaná línia chránených palebných stanovíšť zo železobetónu, vo vnútrozemí boli umiestnené guľomety, protitankové zbrane a ľahké delostrelectvo. Na samotných plážach sa nachádzali mínové polia, protitankové a podmorské prekážky, ako aj míny položené tesne na hranici prílivu a odlivu. Cieľom bolo zničiť vyloďovacie plavidlo skôr, ako z neho stihnú vystúpiť vojaci a obrnená technika.
Hitler považoval tento múr za neprekonateľný, v skutočnosti sa mu podarilo iba spomaliť postup Spojencov.
Po batériach sme sa vybrali k strategicky dôležitému mostu Pegasus.
V skutočnosti sa jednalo o most Bénouville. Na počesť britských výsadkárov, ktorých znakom bol okrídlený kôň Pegasus, bol premenovaný po operáciách zo 6. júna 1944.
Jeho prevzatie Spojencami, ktorí prišli v noci na klzákoch, bolo jedným z vrcholov vylodenia v Normandii v deň D.
Originál bol v roku 1994 nahradený podobným, ale dlhším mostom.
5. júna, krátko pred 23. hodinou, boli tri britské klzáky Hors vypustené smerom k mostu Bénouville. Za niekoľko minút dosiahli muži majora Howarda svoj cieľ, podobne bol obsadený i most Ranville, o niečo ďalej na východ.
Most Pegasus (rovnaký názov ako vojenská operácia) je jedným z pokladov historického dedičstva Normandie. Originál je vystavený v parku Múzea Pegasus. Ani toto miesto si nenechajte ujsť! Most sa dokonca objavuje v kultovom filme Najdlhší deň.
Vo vnútorných i vonkajších priestoroch pamätného miesta môžete vidieť: most Pegasus, most Bailey, klzák Horsa, vojnové vozidlá, dobové komunikačné zariadenia, predmety každodennej potreby vojakov, barety atď.
Na záver štvordielneho opisu osobných skúseností z Normandie spomeniem ešte dva historické fakty, ktoré sa mi nepodarilo vhodne chronologicky začleniť.
Francúzsky odboj (Résistance) som už síce stručne spomenula, žiada sa mi však doplniť niekoľko slov nielen k odvahe, ale aj k šikovnosti a múdrosti jeho príslušníkov. Tí mali za úlohu organizovať rozsiahle sabotáže železníc, komunikačných centier, spojovacích drôtov či elektrických rozvodov. Paralyzovali spojenie a komunikáciu Nemcov. Informácie im poskytovalo vysielanie BBC z Londýna. Samozrejme správy boli šifrované. Francúzi k tomu použili poému Chanson d'automne z roku 1866, ktorej autorom bol Paul Verlaine.
Les sanglots longs
Des violons De l’automne
Blessent mon cœur
D’une langueur Monotone.
Tieto slová znamenali začiatok Vylodenia, čo spôsobilo obrovskú radosť dlhodobo okupovanému francúzskemu obyvateľstvu. Paradoxne, správa bola správne vyhodnotená ako začiatok invázie Josefom Götzem, z nemeckej rozviedky, ale podcenená jeho nadriadenými...
Na záver chcem spomenúť aj prítomnosť česko-slovenského vojenského letectva (pod britským vedením), vo forme troch stíhacích perutí 310, 312 a 313. To vysvetľuje tie všade prítomné česko-slovenské vlajky. Neubránila som sa skutočnému pocitu národnej hrdosti. Zdalo sa mi, že v danom momente mi to priateľ Švajčiar trochu závidel:-)
Milujem poznávacie dovolenky. Táto bola jedinečná, neopakovateľná, vyzývajúca k zamysleniu. Toľko histórie za pár dní...
Je na zváženie, či tá hŕstka veteránov (tí poslední sú ešte medzi nami), je spokojná s aktuálnou celosvetovou situáciou?
Slová Winstona Churchilla sú stále naliehavejšie:
So všetkou vážnosťou dúfam, že premýšľanie o minulosti môže priniesť vodítko pre tie dni, ktoré prídu, a umožnia novej generácii napraviť aspoň niektoré z omylov uplynulých rokov a vládnuť tak v súlade s potrebami ľudstva a k jeho sláve.“ — Winston Churchill, kniha Druhá svetová vojna
