Hrady na dnešnom území Slovenska vznikali hlavne v 13. a 14. storočí, ako reakcia na tatárske vpády v rokoch 1241-2. Podľa dostupných zdrojov ich bolo celkovo postavených až 180. Dnes z tohoto počtu zostalo okolo 150, zachovalých len 17, ostatné sú ruiny. Väčšina z nich sa dnes rekonštruuje alebo aspoň konzervuje, ale zopár ich naďalej mizne.
Napriek tomu, že v obnove historických pamiatok v porovnaní s ostatnými okolitými krajinami zaostávame, začala sa aj obnova týchto obranných stavieb. Iniciatíva vychádza veľakrát zo samosprávy alebo nadšencov histórie či architektúry, vďaka čomu vzniklo množstvo občianskcych združení, venujúcich sa obnove hradov za prispenia štátu, samospráv a občas aj sponzorov, pod dozorom pamiatkárov.
Nie vždy je to však tak. Ak je hrad v súkromných rukách, možnosti jeho rekonštrukcie či prestavby sú, zdá sa, otvorenejšie ako keď je v majetku samosprávy či štátu.
Príkladom je hrad Vígľaš, dnes hotel The Grand Vígľaš****. Pri jeho návšteve ma najviac zarazilo akési rozprávkové poňatie interiéru (teda nie striktné historické). Konkrétne, sošky “trolov” v nikách v spoločnosti podobizní uhorských kráľov na recepcii...... V žiadnom prípade by som ale nechcela negatívne hodnotiť tento výstrelok. Je to na majiteľovi či prevádzkarovi hotela, jeho vkuse a splnení hlavného cieľa tj atraktívnosti pre hostí. Gro hostí určite netvoria historici, archeológovia či teoretici umenia. A hrad (aj keď pôvodného kameňa by sa jeden nedopátral) predsa len stojí. To sa mnohým hradom - prežiť do dnešných dní - nepodarilo.
Nie je tu miesto ani nechcem opisovať všetky hrady či hradné ruiny, väčšinu spomeniem len stručne.
Mnohé hrady sú mestskými hradmi, nachádzajúce sa v centrách alebo na okrajoch miest. Tieto hrady boli v posledných dekádach pravdepodobne príliš na očiach než aby boli ponechané svojmu osudu.
Bratislavský hrad, ktorý stál 150 rokov ruinou až do 60. Rokov 20. storočia keď mal mal namále a mal byť zbúraný. Našťastie bol napokon zrekonštruovaný. Jeho dnešná podoba je z poslednej rekonštrukcie v roku 2009. Historické múzeum SNM na hrade ponúka expozíciu dejiny Slovenska, ktorá by mala byť must pre všetkých kto tu žijeme.
Medená Banská Bystrica, zlatá Kremnica a strieborná Banská Štiavnica majú zachovalé mestské hrady spojené s ochranou baní bohatých na rudy.
Ďalšie mestské hrady - Nitra, Trenčín, Kežmarok, Zvolen, Pezinok, Stará Ľubovňa.
Nitriansky hrad, dnes sídlo biskupského úradu, je jednou z najstarších historických lokalít na Slovensku. Najstaršou zachovalou časťou je románska kaplnka.
Trenčiansky hrad je atraktívnym hradom na vápencovej skale, do ktorej je jej päte je vyrytý nápis druhej rímskej légie z roku 179. V roku 2021 boli renovované viaceré časti tohoto hradu http://www.muzeumtn.sk/aktuality/rekonstrukcne-prace-na-trencianskom-hrade.html?page_id=7512 .
Kežmarok bol dlhé roky sídlom rodu Tokoly bojujúcemu proti Habsburgovcom. Už niekoľko storočí je v majetku mesta, so sídlom múzea, ktoré dokumentuje dediny tohoto podtatranského mesta.
Vo Zvolenskom zámku sídli SNG.
Pezinský zámok sa nachádza v súkromnom majetku. Vďaka tomu sa ho podarilo zachrániť a dnes tam sídli luxusný hotel a vinárstvo. https://www.trend.sk/trend-archiv/predali-firmu-kupili-zamok-pezinku-simakovci-stavili-vino-wellness V okolí Pezinka sa nachádzajú aj 2 lokality s označením Starý hrad 1 a 2. Na týchto lokalitách sú však len veľmi málo sledovateľné známky po ľudskej činnosti, jeden z nich je čiastočne odťažený. Pravdepodobne šlo skôr ako o hrady či zámky o hrádky či strážne veže.
Hrad Stará Ľubovňa, atraktívny hrad v blízkosti poľských hraníc, majetku Prešovského samosprávneho kraja, sa priebežne úspešne rekonštruuje. Na hrade sídli Ľubovnianske múzeum, pod hradom sa nachádza skanzen. www.hradlubovna.sk
Pôvodné mestské hrady boli aj v Bojniciach, Hlohovci, Bytči, Haliči či Smoleniciach.
Bojnický zámok. Pôvodne gotický bezvežový hrad bol v 19.storočí prestavaný rodom Pálffy na romantický zámok. Aj preto sa dnes teší veľkej obľube. Zaujímavosťou je, že sa pod hradom nachádza travertínová jaskyňa.
Pôvodný hrad v Hlohovci bol taktiež prestavaný na kaštieľ. V súčasnosti sa vďaka miestnemu OZ a mestu postupne od roku 2014 opravuje.
Hrad v Bytči sa spája s menom Juraja Thurzu a bol neskôr prestavaný na kaštieľ. V 18.storočí vznikol cyklus unikátnych nástenných malieb v arkáde. V objekte kaštieľa sídli Štátny archív. V jeho blízkosti je obnovený Sobášny palác.
Halič – na mieste pôvodného hradu dnes stojí kaštieľ zo 17.storočia. Od roku 2005 je v súkromných rukách. Po citlivej rekonštrukcii vznikol luxusný hotel s reštauráciou. Veľkou devízou je aj obnovený zámocký park, prístupný nielen pre hotelových hostí, ale aj bežným návštevníkom s množstvom atrakcií. https://zamockyhotelgalicianueva.sk/
Viac o hradoch prestavaných na kaštiele tu: https://blog.sme.sk/sonakallova/kultura/miznuca-historia-kastiele-kurie-majere-priemyselne-stavby
Smolenice – vybudovaný v 20.sotoročí na ruinách sterého hradu. Hlavným materiálom bol teda železobetón. Finalizácia hradu sa diala v časoch socializmu v 50.rokoch. Zámok je v majetku SAV. Prehliadka zámku je možná iba v lete. https://kcsmolenice.sav.sk/
Perlou medzi zachovanými hradmi je Oravský hrad. Jeho poloha na strmom brale ako aj dlhý architektonický vývoj budí veľký záujem a každoročne vysokú návštevnosť. https://www.oravskemuzeum.sk/expozicie/oravsky-hrad/
V centre Levíc sa nachádza Levický hrad, presnejšie, zakonzervovaná ruina. Hrad chátra prakticky od 18.storočia. V bezprostrednom okolí je zachovalý kaštieľ s expozíciou Tekovského múzea https://www.muzeumlevice.sk/index.php/sk/
Za mestský hrad možno považovať aj Markušovský hrad. Ten je v majetku potomkov rodu Mariassy a s pomocou Ministerstva kultúry sa od roku 2016 rekonštruuje. https://hradmarkusovce.sk/
Špecifické postavenie má aj kedysi strategická pevnosť Komárno na sútoku Váhu a Dunaja. K jej devastácii prispel veľkou mierou pobyt sovietskych vojsk. Dnes je v majetku mesta (v správe mestom zriadeného OZ) a postupne sa obnovuje. Fortifikačný komplex je rozsiahly, jeho prvky sa nachádzajú nielen v mieste samotnej pevnosti ale aj na viacerých ďalších lokalitách pozdĺž rieky Váh aj Dunaj, aj na maďarskom území. https://pevnost.komarno.eu/historia-a-zaujimavosti/historia-pevnosti-pevnostneho-systemu/
Nad Slovenskou Ľupčou sa týči zachovalý hrad, dnes v majetku Železiarní Podbrezová. Rekonštrukcia začala v roku 2002 a stále prebiehajúca obnova by mala hrad dostať do posledného zdokumentovaneho stavu. Hrad je možné navštíviť. https://www.hradlupca.sk/
Hrad Beckov prešiel v minulosti, podobne ako nietoré ďalšie hrady socialistickou obnovou. Dnes sa nachádza v majetku obce a nedávno bola obnovená kaplnka už v citlivejšom duchu. Rekonštrukcia naďalej prebieha. V blízkosti hradu je židovský cintorín. http://www.hrad-beckov.sk/
Muráň – jeden z najvyššie položených hradov na Slovensku má charakter skôr opevneného osídlenia. Vo vnútri opevnenia sa nachádzali rôzne objekty ako napr. pekáreň či mlyn. Je v majetku obce a už niekoľko rokov prebieha jeho rekonštrukcia. https://sobotnik.sk/2019/04/hrad-muran-rekonstrukcia/
Spišský hrad. Jediný samostatný hrad na Slovensku zapísaný v UNESCO. Údajne sa tak stalo pre existenciu (myslím že jedinej) románskej sekulárnej stavby na Slovensku, obytného románskeho paláca. Paradoxom je, že po zápise do UNESCO (1993) tento palác (ale aj východné Csakyovské paláce) ostával vzhľadom na jeho zlý technický stav roky stáť nielen mimo prehliadkových okruhov, ale ani nebol sanovaný, dokonca mu údajne vypadlo jedno z románskych okien. Až v posledných rokoch som začala badať pohyb aj v románskom paláci. V súčasnosti sú správy konečne o “veľkej obnove Spišského hradu”, krorá sa sústredí na “záchranu” románskeho paláca. Viac tu: https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/zacina-sa-velka-rekonstrukcia-spisskeho-hradu/
Deje sa tak 50 rokov po socialistickej “betónovej” rekonštrukcii ruiny (otázne je či hradu viac prospela alebo uškodila) a 28 rokov po jeho zápise do UNESCO. Nie je ničím výnimočným v našich končinách, že sa tak deje v hodine dvanástej, keď ďalší odklad by románsky palác pravdepodobne definitívne spečatil. Uvidíme, či sa aj renesančné východné Csakyovské paláce dočkajú obnovy a či budú tieto objekty vrátane románskeho paláca sprístupnené (a kedy). Pod hradom sa nachádza obec Spišské Podhradie.
Plavecký hrad je v majetku obce Plavecké Podhradie. Rekonštrukcia prebieha od r.2014 pod hlavičkou OZ aj so sponzorskou pomocou. Hrad má atraktívnu polohu na okraji Malých Karpát.
Budatínsky hrad, neskôr prestavaný na zámok. Samotný zámok aj so zámockým parkom prešli nedávno kompletnou obnovou. Zaujímavá je rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov. V správe Považského múzea.
Zborov - hrad vo vlastníctve štátu nad rovnomennou obcou v blízkosti Bardejova. Rekonštrukciu robí OZ. Rekonštrukcia zdarne napreduje, na mieste je aj historická hospodárska stavba s obnoveným votknutým dreveným krovom. Celý hradný kopec je už dlho prírodnou rezerváciou z dôvodu výskytu starých dubov pozdĺž prístupovej cesty k hradu.
Kapušany – opravuje sa v správe obce Kapušany a so zapojením nezamestnaných. Kapušiansky hradný vrch je taktiež prírodnou rezerváciou.
V ďalších dvoch mestách – Ilave a Leopoldove sa nachádza pôvodná pevnosť, tá je však v oboch prípadoch v správe väzenského zboru teda nachádzajú sa tam ústavy pre výkon trestu.
Jedným zo zachovaných hradov, ktorý nestojí v obci, je hrad Červený Kameň. V idylickom prostredí lesa Malých Karpát nad obcou Píla dodnes dýcha Pálfyovskou históriou. Tomuto rodu patril až do roku 1945. Hrad je v majetku SNM a je veľkolepou ukážkou vývoja bytovej kultúry šľachty v našich podmienkach. https://hradcervenykamen.sk/
Krásna hôrka. Hrad v majetku štátu sa nachádzal v dobrej kondícii až do roku 2012, kedy vyhorel. Obnova sa odvtedy ťahá roky, a je poznačná rôznymi kauzami. Výsledkom je, že ukončenie obnovy a otvorenie hradu verejnosti je v nedohľadne. Ministerka kultúry sa v roku 2020 vyjadrila, že optimistický scénar by bol, ak by sa podarilo otvoriť aspoň časť hradu v roku 2024: https://plus7dni.pluska.sk/historia/kedy-bude-spristupnena-krasna-horka-neuverite-aka-bola-jej-najdlhsia-rekonstrukcia-historii
Revište. Hrad v majetku mesta Žarnovica. Rekonštrukciu robí OZ. Čoskoro bude na tomto neveľkom hrade expozícia nálezov, treba rátať aj s úhradou vstupného. Hrad má atraktívnu polohu priamo nad riekou Hron a blízkosť R1 ho robí ľahko dostupným.
Devín – hradná ruina na atraktívnom výbežku skaly nad sútokom riek Dunaj a Morava. Záujem vzbudzuje okrem výhľadov na skale stojaca štíhla Panenská vežička s cimburím, ku ktorej sa viaže nejedna legenda. Hrad je známy tým, že byl vyhodený do vzduchu ustupujúcim Napoleonovým vojskom a následne v 19.storočí stretávaním národne uvedomelých učencov okolo Ľ. Štúra. Menej známe je, že na hrade stál aj dvadsaťjedenmetrový miléniový stĺp - pieskovcový obelisk. Hrad je v správe Múzea mesta Bratislavy. https://muzeumbratislava.sk/hrad-devin
Strečno – zrekonštruovaná ruina na brale nad Váhom, oproti hradu Starhrad. Klenba gotickej kaplnky bola obnovená s použitím pôvodných kamenných rebier. V správe Považského múzea Žilina. https://pmza.sk/hrad-strecno/
Hrad Uhrovec je v cirkevnom majetku. Rekonštrukciu realizuje OZ. Ide o pravdepodobne najlepšie zachovanú hradnú ruinu na Slovensku – hrad bol ešte v 19. storočí obývateľnom stave https://www.hraduhrovec.sk/
Hrad nad obcou Vinné. Podobne ako v iných prípadoch, aj tu prebieha rekonštrukcia v réžii OZ. Na rozdiel od iných hradov, pri obnove sú využívané nielen pôvodné technológie pre obnovu samotnej pamiatky ale aj pomocných prác a technických prvkov ako napr.drevené lešenie. Všetky práce sa robia ručne, prevažne v dobovom oblečení. https://www.terraincognita.sk/hrad-nad-vinnym-miesto-kam-radi-prichadzate/
Šomoška – sčasti zrekonštruovaný a zakonzervovaný hrad v majetku štátu sa nachádza v katastri obce Šiatorská Bukovinka. Od podhradia ho delí štátna hranica (obec podhradia Somoskő sa nachádza v Maďarsku). Z Maďarska je zároveň aj pohodlnejšia prístupnová cesta a popularita hradu je oveľa väčšia ako u nás. Hrad je postavený z netradičných bazaltových stĺpov, čo je na Slovensku skutočnou raritou. Vďaka u nás jedinému lávovému prúdu je hradný kopec prírodnou rezerváciou. V budúcnosti sa počíta s otvorením expozície Novohradského múzea v obnovenej západnej bašte.
Sklabiňa – hrad bol pred pár rokmi na predaj. Kúpilo ho napokon OZ, ktoré hrad rekonštruuje. Pred hradom stojí zrekonštruovaná hospodárska budova, kde sa nachádza múzeum hradu https://www.muzeum.sk/hrad-sklabina.html
Považský hrad vypínajúci sa nad Váhom (a nad D1) patrí mestu Považská Bystrica. Mesto sa podieľa aj na rekonštrukcii, ktorá prebieha pod hlavičkou OZ a je to na hradnej ruine vidno – okrem takmer ukončenej rekonštrukcie je na hrade osvetlenie, vyhliadkový mostík, či model hradu ako vyzeral v minulosti.
Ďalšími hradmi, ktoré sa aktuálne rekonštruujú v správe občianských združení sú hrady Čabraď v majetku obce (rekonštrukcia od r. 2000), Hričov, Hrušov, Korlátka, Divín, Lietava, Likava, Oponice, Šariš, Šášov, Dobrá voda, Tematín, Sivý kameň, Jasenov, Brekov, Čičva, Slanec.
Rekonštrukciu hradu Čachtice realizuje obec. Príbeh Batoryčky je pre turistov atraktívny. Obnova zdarne napreduje. Podobne aj hrad Branč je rekonštruovaný v správe obce, akutálne sa opravuje stará necitlivá rekonštrukcia.
Hrad Fiľakovo – v správe mesta. Hradné múzeum v r. 2000 vďaka stále prebiehanjúcej rekonštrukcii hradu rozširuje sprístupnené priestory. https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/kultura/foto-filakovsky-hrad-vdaka-rekonstrukcii-spristupnil-nove-atrakcie/
Modrý Kameň – v majetku štátu. Nachádza sa tu Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Hrad bol v minulosti necitlivo zakonzervovaný. Aktuálne prebieha nová rekonštrukcia.
Topoľčiansky – už zrekonštruovaný hrad, za bohatej podpory grantov https://topolcianskyhrad.sk/
Rozsiahly Pustý hrad patrí mestu Zvolen. Za jeho podpory tam dlhodobo prebieha archeologický výskum a obnova. Pozostáva z horného a dolného hradu. Vstupná brána je zachovaná (čelná stena), ostatné stavby sú len v základoch. www.pustyhrad.com
Liptovský hrad – náš najvyššie položený hrad resp.hradná ruina. V 80. rokoch 20. storočia bol areál hradu predmetom výskumu archeológie, pričom bol “socialisticky” zrekonštruovaný a zakonzervovaný.
Len nedávno vznikli občianske združenia, ktoré rekonštruujú niektoré doteraz zanedbané hrady:
Na Starhrade je to cca druhý 2 rok. Hrad sa nachádza v atraktívnom prostredí Malej Fatry nad meandrom rieky Váh.
OZ na záchranu hradu Biely kameň taktiež vzniklo len nedávno (2020). Skupina nadšencov úspešne začala počiatočné práce záchrany ruiny v Svätom Jure.
Vršatec má peknú polohu na vršateckom brale. Z horného hradu ostalo len minimum. Torzo hradz začalo zachraňovať miestne OZ v roku 2020. http://www.vrsateckyhrad.sk/
V rekonštrukcii je aj neďaleký hrad Lednica.
Občianske združenie zachraňujúce Turniansky hrad nad obcou Turňa nad Bodvou má v porovnaní s ostatnými sťažené podmienky: k hradu je zlý prístup, navyše hradný vrch je prírodnou rezerváciou s endemickým rastlinstvom. https://castrumthorna.eu/sk/
Gýmeš – hrad v pohodí Tríbeč. OZ tu pôsobí od r. 2011: https://hradgymes.sk/ Hradná ruina je rozsiahla, preto napriek dlhoročným záchranným prácam sú mnohé múry stále v havarijnom stave. Členovia OZ dodržujú tradičné technológie. Miesto je vo veľkej obľube návštevníkov.
Pri tomto hrade sa zastavím, aby som dokumentovala to, čomu všetkému sa členovia OZ musia venovať okrem samotnej obnovy. V niektoré (hlavne letné) dni sa dá hovoriť o priam invázii turistov. Mnoho z nich si hrad pozrie so záujmom, niektorí aj prispejú na jeho obnovu. Každoročne sú však takí, ktorí zanechávajú po sebe odpadky. Členovia potom namiesto obnovy hradu musia na hrade aj niekoľkokrát týždenne čistiť priestory od takýchto návštevníkov. Niektorí si rozložia oheň priamo uprostred kaplnky (!) alebo si zájdu na malú a nezriedka aj veľkú potrebu do pivnice hradnej ruiny v rekonštrukcii...môžete mi veriť že takýto odpad sa dosť ťažko odstraňuje. Na hrade nie je zdroj vody, čo situáciu ešte viac komplikuje. Zakladanie ohňa je zakázané (tabule na to upozorňujú v celom areáli), ale mnohým to neprekáža a napriek tomu si oheň založia.
Materiály na obnovu, predovšetkým kameň je uložený na kopách a návštevníci si ho často z rozmaru voľne prenášajú či už na sedenie alebo na spomínané ohnisko. Presuny kameňa sťažujú prácu členom OZ, ktorí ho musia opäť odpratávať.
Nerešpektujú sa aj iné pravidlá – lezenie po hradných múroch, prelety a filmovanie dronom a pod.
O to výnimočnejšie vidím snahu zopár historických murárov (mimochodom zapísaných v registri ministerstva kultúry) rekonštruovať tento hrad ale nielen ten. Žijú svojim remeslom, obdivujú historické lokality od starých domov cez kamenné mosty až po tradičné múriky pri cestách.
Mnohí sa ich pýtajú, či by nechceli zachrániť ešte ďalšiu pamiatku okrem hradu na ktorom aktuálne pracujú...oni by aj chceli ale nedajú sa naklonovať a ako každý bežný pracujúci občan – nedeveloper, nedisponujú takými zdrojmi, aby si vedeli zaopatriť hoc aj ruinálny starý dom *** (dovetok na konci)
Ďalšie hrady sú nateraz ponechané svojmu osudu:
V obci Hajnáčka sa nachádza takmer zaniknutý hrad, stojaci na vulkanickom sopúchu. Iba niekoľko múrikov a priestorov v skale dnes pripomína, že tam kedysi bol hrad. V priestore sa udržuje zeleň a provizórny chodník a schody ale samotná zrúcanina chátra.
Ruina hradu Pajštún je Bratislavčanom dobre známa. Je tu obrovská návštevnosť, renesančný hrad sa však rozpadá od roku 1809, kedy ho bombardovali Napoleonské vojská. Slúži ako lezecká stena.
Ruina hradu na vrchole Zniev. Ide o jeden z najvyššie položených hradov.
Ostrý Kameň, ruina hradu na skalnatom hrebeni pokračujúcom z najvyššieho vrchu Malých Karpát, Zárub. Vďaka tomu je prístup k nemu ako aj on sám jedinečný. Označený je informačnou tabuľou. https://www.planetslovakia.sk/pamiatky/110-hrad-ostry-kamen
Na podobne ťažko prístupnom, avšak prekrásnom mieste sa nachádza ruina hradu Súľov, turistická atrakcia na Súľovských skalách taktiež bez rekonštrukcie. https://www.planetslovakia.sk/pamiatky/186-sulovsky-hrad
Ruiny hradu Veľký Kamenec nachádzajúce sa v blízkosti maďarských hraníc. Na hrade sa realizuje zatiaľ len výskum, neobnovuje sa.
Ďalšími hradnými ruinami ponechanými času sú:
Rudno nad Hronom (zvyšky v teréne), Tekovská Breznica (zvyšky v teréne), Michalov vrch (Tríbeč, zvyšky v teréne), Soľnohrad (Zbojnícky hrad, zvyšky v teréne)
Nedávno boli obnovené zbytky nového hradu v blízkosti Zvolena. Ruinu nazvali Peťuša (zvyšky v teréne).
Situácia s hradnými ruinami je predsa len lepšia ako u kaštieľov, kde je náročnejšia údržba ako u ruinálneho stavu. Vďaka nadšencom združených hlavne v OZ snáď sa tieto unikáty zachovajú pre ďalšie generácie. Identita národa sa viaže s históriou, čo množstvo Slovákov nevníma alebo len veľmi povrchne. Ak si aj urobí výlet na nejakú hradnú ruinu, zaujímajú ich (mnohokrát) iba výhľady a osud pamiatky im je ľahostajný. Ak vstup nie je spoplatnený, návštevníci by mali zvážiť pri každej svojej návšteve príspevok na rekonštrukciu miestnemu občianskemu združeniu/samospráve. Iba tak sa nám podarí spoznať kus našej histórie a sprostredkovať to aj našim deťom. Pretože národ, ktorý si neváži svoju minulosť, nezaslúži si budúcnosť.
--------------------------------------
***Tak sa nezriedka dostávajú pamiatky (ale aj staré budovy bez pamiatkovej ochrany) do rúk podnikateľom či developerom, ktorí úmyselne nechajú pamiatku schátrať hoci sa pri kúpe zaviazali, že ju zrekonštruujú. Niektoré končia v správe samospráv, ktoré na to nemajú financie a starý objekt schátra tak či onak. V prípade, že sa predsa len nájdu zdroje na rekonštrukciu, zodpovedný úrad má – predpokladám - iba matnú predstavu o jej cene (domnievam sa, že asi prichádza do styku s nadhodnotenými cenami kvôli odvádzaným percentám nejakej VIP alebo nadhodnotenými cenami nadnárodných spoločností..?). Veľké sumy sú potom vynakladané na nevhodnú obnovu (takú, ktorá nezohľadňuje staré materiály či postupy) a výsledok je “zabetónovaná” “zrekonštruovaná” pamiatka.
