Kniha je neuveriteľným svedectvom toho, ako sa na Slovensku staviame k svojej histórii. Od socializmu sme vzdialení už celú generáciu, ale ignorancia našich vlastných duchovných hodnôt v nás pretrváva. A keď pretrváva v nás, bude pretrvávať aj v našich deťoch, vnukoch, pravnukoch... zlá správa ale je, že dovtedy tie zanedbané historické stavby čakať nebudú.
Uvedenú knihu by som tak odporučila pre všetky vzdelávacie ustanovizne ako povinnú literatúru a to nielen obrazovú. Zvlášť do pozornosti by som dala texty v záverečnej časti knihy.
Táto časť blogu sa venuje výberu horeuvedených stavieb prednostne práve tým chátrajúcim resp. niektorým už zaniknutým, ale uvediem aj pozitívne príklady.
Na Slovensku máme podľa niektorých zdrojov 425, na zozname pamiatkového fondu až 443 kaštieľov. Z toho približne tretina je v narušenom alebo v dezolátnom stave. Viac info o danej pamiatke nájdete na priloženom linku ale pravdepodobne aj vo vyššie spomínanej knihe.
Tých zaniknutých je mnoho a nebudem ich tu menovať. Len jeden príklad za všetky: Kaštieľ Laskár (PD). Zo 460-ročného renesančného kaštieľa (pôvodne vodný hrad zo 16.stor.) s rozsiahlym parkom neostalo nič. Padol za obeť banskej činnosti (Nováky). Zoznam zaniknutých pamiatok.
Príkladom dokonanej skazy je kaštieľ Nebojsa (GA). Národná kultúrna pamiatka, od roku 2009 vo vlastníctve SRO. Pôvodne renesančný kaštieľ s opevnením (okolo r.1600), ktorému ešte nedávno (v roku 2006) chýbala časť strechy, inak bol podľa dochovaných fotografií ešte kompletný.
Je jedným z tých, ktoré padli za obeť zubu času a občanom s potrebou stavebného materiálu zdarma. V súčasnosti stojí už len postupne sa rozpadajúca bašta.
Podobný osud (stav ruiny): kaštieľ Kalnište (SK).
Thurzov dom alebo vila pod Urpínom 13 v Banskej Bystrici chátra už nejaký ten piatok. Jej počiatky sa datujú do 16.storočia. V interiéroch je aj napriek katastrofálnemu stavu budovy zrejmá honosná baroková štuková výzdoba. Za socializmu mal slúžiť ako údolná stanica lanovky na Urpín. Dodnes sú pri ňom pätky k nedokončenej lanovke. Fotodokumentácia a viac o tejto chátrajúcej historickej stavbe tu. Začula som správy o začínajúcej sanácii, zatiaľ nepotvrdené.
História bratislavskej Kablovky nesiaha do takej dávnej minulosti. V čase, keď už bola jej väčšia časť asanovaná, ostala stáť malá zdobená sivá budova hneď pri svetelnej križovatke, pravdepodobne časť Feiglerovej kotolne. Dúfala som, že aspoň táto stavba bude pripomínať históriu tohto miesta. Nestalo sa tak, následne bola zbúraná aj tá. Podobne ako mnoho iných stavieb priemyselnej revolúcie, ani tu sme ignoranciou dokázali, že nie sme hodní pojmu genius loci. „Bezpohlavné“ betónovo-sklenené konštrukcie, ktoré stoja kdekoľvek od Šanghaja cez Dubai až po San Francisko nahradia to, čo bolo vytvorené našimi predkami a bolo to dôvernou súčasťou nášho mesta či obce. Najlepšie to vystihla Z. Pauliniova vo svojom blogu.
Kaštieľ Skároš (KE), príklad národnej kultúrnej pamiatky, kde údajne pre vlečúci sa majetkový spor nie je možné zo strany obce ani zo strany štátu zasiahnuť. A tak zub času na klasicistickom kaštieli, dnes už v štádiu ruiny (pritom do 90.rokov minulého storočia plne funkčný) dokonáva svoje dielo skazy. Tento kaštieľ bol/je aspoň zapísaný na pamiatkovom úrade SR.
To sa podstatne staršej Smylovsko-Pálffyovskej kúrii (Grinavský majer, PK), ktorú od búrania možno delí len pár týždňov, tento rok nepodarilo. Pamiatkový úrad, ktorý tento rok posudzoval opodstatnenosť jej pamiatkovej ochrany, nemal vôľu vyhlásiť túto rannorenesančnú kúria zo 16. storočia za pamiatkovo chránenú (článok v Denníku N):
Možno že práve lukratívna lokalita 20 km od Bratislavy je dôvod na to, aby zachované klenby, kamenné portály, Pálffyovská vežička aj ďalšie historické prvky neboli pre pamiatkový úrad dostatočnými argumentami, aby „prepožičali budove ako celku pamiatkové hodnoty“.
Občianske združenie z Grinavy sa už roky snaží o záchranu tejto historickej stavby. Nepomohla ani petícia obyvateľov, pod ktorú získali vyše 1400 podpisov. Ak by sa tento chátrajúci objekt presťahoval o 30 km na západ či na juh (do Rakúska ale pokojne aj Česka či Maďarska), bol by to zanedlho obnovený, vyšperkovaný vinársky hotel či kulturák prípadne galéria, ak nie priam radnica. Lenže sme na Slovensku. Najnovšou informáciou je, že Ministerstvo kultúry vydalo rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje preskúmanie rozhodnutia o nevyhlásení majera za národnú kultúrnu pamiatku.
Takmer neexistujúcim je klasicistický kaštieľ v obci Žíp (RS). Podľa dostupných údajov posledné pokusy o jeho záchranu sú datované do 90.rokov minulého storočia. Tieto snahy stroskotali na nedostatku financií reštituenta tejto kultúrnej pamiatky. Za posledné roky okrem už spomínanej fotoknihy Jany Šturdíkovej bol tento kaštieľ úplne mimo záujmu, akoby ani neexistoval. Onedlho sa toto konštatovanie stane skutočnosťou.
Podobný osud čaká pravdepodobne aj dva renesančné kaštiele zo 17. storočia vo Vlkovej (KK). Pôvodné plány rekonštrukcie na penzión ani futbalovú školu stroskotali. Jeden z nich je už dlhšie ponúkaný na predaj.
Na predaj je aj romantický neogotický kaštieľ v obci Kolta (NZ). Začiatkom 20.storočia to bolo pohodlné novodobé sídlo, niečo medzi kaštieľom a vilou. Kedysi vznešený objekt, (výnimočne) obkolesený zachovalým parkom je dnes v dezolátnom stave. V obci sa nachádza aj kúria zo 17.storočia, ktorá je tiež v zlom technickom stave.
História renesančného kaštieľa v Hliníku nad Hronom sa píše od 16.storočia. Od roku 2005 je vo vlastníctve OZ, ktoré tam plánovalo vybudovanie hospicového domu. Dodnes sa tak nestalo, k čomu pravdepodobne prispel predaj pozemkov okolo kaštieľa (vrátane prístupovej cesty) inému vlastníkovi.
Renesančný kaštieľ v Hájnej Novej Vsi (TO). Národná kultúrna pamiatka, ktorá si zachovala svoju renesančnú čistotu (len s drobnými úpravami). Od roku 2004 vo vlastníctve SRO. Anglický kaštieľsky park s historickou zeleňou, ktorý je verejnosti prístupný, bol už dávno predtým vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. Majiteľ sa dozvedel, že tento park nie je možné odkúpiť až po kúpe historickej budovy a údajne je tak táto bez parku pre neho bezcenná. Kaštieľ chátra, pritom už v roku 2004 strecha zatekala a záchranné práce boli nevyhnutné.
O kúsok ďalej v obci Solčany (TO) stojí klasicistický Solčiansky kaštieľ ktorý spolu s kaplnkou, rozsiahlym parkom a hospodárskymi budovami sa datuje do roku 1818. Neskôr sa z neho stal cukrovar. Od roku 1984 je kaštieľ opustený a chátra. Obec ho v roku 2004 predala záujemcovi, ktorý v ňom chcel urobiť múzeum slovanskej kultúry s ubytovacími kapacitami. K tomu však do dnešných dní nedošlo.
Baroková perla - kaštieľ v Chminianskej Novej Vsi (PO) je rovnako vo veľmi zlom stave.
Kultúrna pamiatka kaštieľ Dolná Mičiná sa už viac ako 400 rokov vyníma nad rovnomennou obcou (BB). Pôvodne gotický obranný hrad slúžil proti tureckým nájazdom. Neskôr bol prestavaný na renesančný kaštieľ. Zvonku si zachoval obranný ráz, vnútri boli reprezentačné miestnosti. V súčasnosti vlastní pamiatku istý Holanďan žijúci na Slovensku. Jeho stav je v registri pamiatok taktiež uvedený ako dezolátny.
Zámok v Holíči, pýcha manžela Márie Terézie, Františka Lotrinského, bola renesančnou protitureckou pevnosťou postavenou na mieste gotického kamenného hradu. Počas vlády cisárovnej bola prestavaná na trojkrídlový barokový zámok slúžiaci ako reprezentačné letné sídlo rodiny Habsburgovcov. Okolo zámku vznikol veľkolepý park s anglickým aj francúzskym usporiadaním a centrálnou alejou. Z parku dnes už nezostal ani náznak.
Zámok však patrí medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita resp. veľkosť objektu a jeho veľkorysá architektonická koncepcia zároveň robí jeho rekonštrukciu finančne mimoriadne náročnou a tak dnes hlavná budova chátra. Na stránkach muzeum.sk je súce uvedené, že v súčasnej dobe priestory zámku opäť ožívajú, avšak zrekonštruovaná je len časť, kde sídli Mestské múzeum, galéria a Zámocká vináreň (pôvodne hospodárske budovy). Viac tu a tu.
Rokokový kaštieľ (19.stor.) v Dvorci (BN) je v registri uvedený ako keby bol v procese obnovy ale podľa videa Urbex z decembra 2020 je v zlom stave
Dnešná obec Beladice (ZM) vznikla spojením 4 pôvodných sídel - Veľké Chrašťany, Malé Chrašťany, Beladice a Pustý Chotár. V niekdajších samostatných obciach v minulosti žili vplyvné šľachtické rody, ktoré tu po sebe zanechali svoje honosné sídla. Najväčšie šťastie mal neoklasicistický kaštieľ v Pustom Chotári, ktorý je aj s parkom národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes je ako jediný v obci zrekonštruovaný na luxusný hotel.
Kaštieľ v časti Beladice patril šľachtickému rodu Szentiványi. V jeho areáli je dodnes možné vidieť niekdajšie mauzóleum rodiny v schátranom stave. Vo veľmi zlom stave je aj kaštieľ rodiny Szirányiovcov vo Veľkých Chrašťanoch, z ktorého zostali už len obvodové múry. Oba kaštiele sú v súkromných rukách.
Markušovce (SN) - okrem dvoch zrekonštruovaných kaštieľov a letohrádku sú v tejto historickej obci aj desiatky spravidla chátrajúcich historických budov (kaštieľ Bocian, kúrie, hospodárske budovy). Dedičovi rodiny Mariassy sa našťastie darí rekonštruovať aspoň Markušovský hrad.
Renesančný skvost v obci Vlachy (LM). Zachované klenby, čoskoro pravdepodobne spadnú. Národná kultúrna pamiatka je v súkromnom vlastníctve a v dezolátnom stave. V okolí sú ešte ďalšie chátrajúce objekty.
V zlom stave sú aj ďalšie objekty naprieč Slovenskom - renesančný kaštieľ Holumnica (KK), barokový kaštieľ v Bučanoch (TT), kaštiele v Pečovskej Novej Vsi (SB), Drahňovský kaštieľ (MI), kaštieľ Buzinka (KE), Divinka (ZA), secesný kaštieľ Strážske (MI), Pozdišovce (MI),– Száparayovský kaštieľ v Považskom Podhradí (PB), kaštieľ v Nitrianskej Blatnici a mnohé ďalšie, veľa z nich v štatúte NKP.
Nedá mi nespomenúť aj viaceré zanikajúce alebo aj zaniknuté kúpele. Jednými z tých v minulosti preslávených sú kúpele v Korytnici. Veľký rozmach zažili kúpele v 19 storočí keď bol postavený liečebný dom. Rozvoj pokračoval začiatkom 20.storočia. Dnes sú kúpele ako slovenská Pripiať. Prakticky všetko čo v kúpeľoch je okrem prístreškov samotných prameňov minerálnych vôd, ktoré boli obnovené, chátra. Nehnuteľnosti sú v súkromných rukách.
Zaniknuté kúpele na Slovensku.
Na predaj okrem vyššie spomínaných sú aj renesančný kaštieľ Necpaly, kaštieľ v obci Horné Príbelce, historická kúria v Tornali, kaštieľ pod hradom Hajnáčka, renesančný kaštieľ v obci Súľov – Hradná. Mimochodom, v Súľove – Hradnej sú podľa registra až 3 kaštiele. Z nich dva (Kaštieľ Hradná a Veľký kaštieľ) sú v zlom stave.
Viaceré chátrajúce a opustené sa dajú nájsť v smutných videodokumentoch na Youtube (Ivan Donoval)
Našťastie existujú aj pozitívne príklady: už spomínaný kaštieľ v Beladiciach-Pustom Chotári, zámok v Pezinku, Liptovský Hrádok, Moravany nad Váhom, Bernolákovo , Trstín, Petrovany, Oponice, Orlové, Halíčsky zámok, Gbeľany, Vrakúň, Hlohovec, Chtelnica, či technické pamiatky v Solivare.
Na lepšie časy svitá aj kaštieľom v Ožďanoch, v Jablonici, secesnému kaštieľu v Opatovej, neogotickému v Galante, snáď sa konečne dočkajú aj Rusovce či Hubice. Klasicistický kaštieľ v poslednej menovanej obci patrí Borisovi Kollárovi, súčasnému predsedovi parlamentu. Ten ho najprv 20 rokov nechal chátrať a až po nariadení KPU Trnava v roku 2020 začal konečne kaštieľ, ktorému sa medzičasom zrútila časť strechy, sanovať.
Kladným vzorom je aj kaštieľ Esterházyovcov v Tomášikove, pôvodne internátna škola. Tento kaštieľ sa podarilo získať do majetku obce v roku 2020. Po prvých úpravách (a pričineniu sa aj dobrovoľníkov) sa darí kaštieľ postupne obnovovať a slúži obci na kultúrne akcie.
Sú aj také, ktoré sú využité firmami a ich stav síce nie je ideálny, ale aspoň stoja. Ide napríklad o klasicistický kaštieľ alebo Letohrádok Lieskovec (BA). Pôvodne stál uprostred arcibiskupskej záhrady. Výzdoba kaštieľa je zničená. Má plastové okná a používa sa ako sklad. Ale nie je ruinou ako mnoho iných a stále má šancu obnovy.
Tento sumár zďaleka nemôže obsiahnuť všetky kaštiele, kúrie, majere či priemyselné stavby. Ide len o akési zhrnutie toho, ako aj 30 rokov po socializme sa zachovanie nášho dedičstva ani zďaleka nepriblížilo tomu, aby bola koncepčne poňatá ich ochrana a záchrana. Pamiatka v akom-takom stave spravidla končí v rukách súkromníka so zmluvným záväzkom, že budovu v duchu pamiatkovej ochrany opravil a využil, väčšinou na podnikateľský účel.
Mám dôvodné obavy si myslieť, že väčšina súkromných majiteľov volí vyčkávaciu politiku. Cieľom je alebo degradácia historickej budovy, aby sa čím skôr dostali k (z hľadiska finančného záujmu) k oveľa zaujímavejším pozemkom alebo na to, či sa predsa len nepodarí presadiť pamiatkovo úplne nevyhovujúci zámer.
Ak chceme, aby túto časť histórie zažili aj naši vnuci, bolo by načase sa Ministerstvu kultúry zamyslieť nad možnosťami presadenia zákona o spätnom odkúpení/vyvlastnení pamiatky štátom alebo samosprávou po nesplnení zmluvy, na základe ktorej bola predaná súkromnému vlastníkovi ktorý sa zaviazal pamiatku obnoviť.
Ministerstvo kultúry by malo nejakým spôsobom prideliť pamiatku (záujemcom – obci alebo OZ) tak, aby bolo umožnené čerpanie príspevkov z plánu obnovy tak, ako je tomu na mnohých slovenských pamiatkach, ktoré sa každoročne, aj keď niektoré veľmi pomaly, rekonštruujú.
(Pre úplnosť treba dodať, že čerpanie príspevkov je umožnené aj súkromným vlastníkom, avšak z už uvedených zištných dôvodov to mnohí majitelia ignorujú).
Do obnovy by mali byť zapojené všetky pamiatky, nielen tie, o ktoré niekto prejavil záujem. Asi nie je záujmom kultúrnej obce, samospráv ani štátu, aby zvyšné stovky NKP dočasne zostávali v registri Pamiatkového úradu s konštatovaním „dezolátny stav“. Dočasne, kým nezaniknú úplne.
Otázne je tiež, či by rozhodnutie o vyhlásení pamiatkovej ochrany malo byť len v rukách úradníkov pamiatkového úradu a posudzujúcich znalcov, pretože tiež netreba byť historikom, aby sme na príklade takmer zaniknutej Smylovsko-Palffyovskej kúrie v Grinave videli, že záchrana 500 rokov starej historickej stavby, o ktorú navyše bojuje celé jej okolie, im nie je po vôli.
Tu je link na kaštiele na Slovensku zmapované našimi maďarskými susedmi (tí, na rozdiel od nás, k týmto kaštieľom vzťah majú).
Úplne na záver trochu štatistik z roku 2018.
Ak ste našli chybu budem rada keď ma opravíte.
UPDATE 5.5.2023 Grinavský majer - od konca roka 2022 je historická budova opäť vo vlastníctve mesta Pezinok. Mesto spolu s Občianskou iniciatívou a dobrovoľníkmi od decembra 2022 pracujú na jej sanácii ako aj čistení priľahlých pozemkov. Plánovaná je plnohodnotná rekonštrukcia, Viac o tejto obnove tu
