To, že sme emotívny národ, asi nie je žiadna novinka. Je skvelé, ak sa opájame pozitívnymi emóciami. Problém však nastáva, ak je v spoločnosti prebytok tých negatívnych. Najstaršou a najrozšírenejšou základnou negatívnou emóciou je strach.
Stratégovia a politici s ňou vedia umne zaobchádzať. To, že emotívne podliehame akejkoľvek téme, ktorú populisti pred voľbami vytiahnu a ktorá vyvolá strach, je celkom normálne a zo strany politikov účelové. Vyťahujú migrantov, liberálny puč a napokon aj medvede. Ako správni Slováci, aby sme naďalej mohli hromžiť, nadávať a obviňovať iných, by sme sa vlastne mali tešiť z každého strašiaka.
Čo keby sme pre zmenu skúsili na veci pozrieť pozitívne? Viem, pozitívne myslenie nie je v osobnostnej výbave tradičnými hodnotami postihnutého Slováka.
Čo tak to skúsiť aspoň neutrálne a racionálne? Čo ak by sme začali počúvať odborníkov, nielen politikov? Ich cieľ je totiž, na rozdiel od odborníkov, čisto zištný.
Apropo medvede. Len veľmi nerada beriem do úst (lepšie povedané prstami na klávesnici) jeho meno ale Boris Kollár povedal „len blázon by šiel do lesa“. Nepochybujem o tom, že Boris Kollár do lesa nechodí (možno občas na zjazdovku?) a keď tak - ako všetci poľovníci a ich kumpáni - len autom (pochopiteľne v jeho prípade s vlastným šoférom).
Lenže Slovensko je krajina plná bláznov. Ja sama som sa nedávno vrátila z trojdňových potuliek, kde som sa celkom sama túlala po Kysuciach. Šla som sa tam schladiť a verila v stret s nerušenou prírodou. V Tatrách je síce chladnejšie, ale v júli sú plné turistov (naozaj nie medveďov). Preto som si vybrala Kysuce.
Žiaľ, jediná fauna, ktorú som tam za tie 3 dni zaregistrovala, boli mravce, sem tam pavúk a zopár piniek. Ak nerátam za zvieracie prejavy detský vresk, pokriky ľudí ochladzujúcich sa v potoku či rev motorových píl a krovinorezov. Ľudia boli všade.
Tento fenomén pozorujem od covidu. Keď sme zavretí v domovoch hľadali únikovú cestu kamkoľvek von. V tom čase som stretla „turistov“ na najnepravdepodobnejších miestach. V živej pamäti mám pole za železničnou traťou v Podunajských Biskupiciach, kde okrem roztrúsenej skládky odpadu v agátovom hájiku môžete očakávať len polodivé psy, ktoré sa samy „venčia“ a ohrozujú prípadných pešiakov. Do úvahy ešte pripadá stretnutie s bezdomovcami pôsobiacimi v tejto mestskej časti.
Práca na diaľku sa odvtedy stala samozrejmosťou a mnohí ľudia si dlhodobo prenajali chaty na pokojných miestach v prírode. Nehovoriac o dostupnosti fototechniky, ktorá umožňuje doslova každému zachytiť hocičo hocikedy. Ľudia sa tlačia na čo najneprístupnejšie a najzakázanejšie miesta. Aby našli súkromie v zátiší, aby hubárčili, aby si odfotili medvede.
Na takúto zmenu správania ale medvede nikto nepripravil. Človek vyhlásil, že sú to medvede, ktoré sú premnožené (1250 verzus 5 a pol milióna tzv. najinteligentnejších bytostí), že zmenili správanie a stratili plachosť. Nie sú to náhodou ľudia, kto sa trepe na miesta, kde v minulosti a osobitne pred covidom človek takmer nepáchol? Kam majú potom medvede, ktoré sú teritoriálne, utiecť?
Ako majú ostať pri čučoriedkach, keď sa pestovanie kukurice rozšírilo do horských oblastí, keď ľudia češú čučoriedky v ich teritóriu, keď sa všade vyhadzuje množstvo (aj) potravinového odpadu z čoho nemalá časť celkom účelovo ako krmoviská?
A potom vyhlási niekoľko hysterických – nazvime ich turisti - (ktorí takmer nikdy NEstretli medveďa na turistickom chodníku a ak tak ich NEohrozoval), že na nich číhal medveď. Toho sa chytí politik (a nielen ten čo obľubuje silikónové krásky) a celoslovenská hystéria je na svete.
Okrem účelových výkrikov populistov najviac kričia tí, ktorí majú najmenej vlastného života. Nevyvinutý súcit, komplexy, strach zo všetkého, čo nedokážu kontrolovať. Ľudia, ktorí by si mali skôr ako pôjdu voliť (ktorýchkoľvek radikálov), naliať čistého vína. Obrazne (aj keď oni si ho asi nalievajú fyzicky). Prečo mám pocit, že ma ohrozuje medveď? Čoho všetkého sa bojím a prečo? Ako som naložil so svojim životom? Kto je skutočne na vine? Odpovedzte si na tieto otázky, úprimne, začnite riešiť svoj vlastný život (odporúčam: zaplaťte si dobrého psychológa) a dajte medveďom pokoj!
PS1: Synantropné medvede má riešiť zásahový tím pre medvede a odborníci, nie politici.
PS2: Možnosť B - vystrieľajme si všetky medvede, vlky, rysy, zrušme národné parky a zastavajme kompletne celé Slovensko 8-podlažnými ****hotelmi. Umelohmotné konkubíny súčasného predsedu parlamentu sa tam rady pôjdu zrelaxovať a nebude ich ohrozovať naozaj žiadna príroda.
PS3: Prevádzkujem 20 rokov ubytovanie v lese pod Tatrami. Vo voľnej prírode som dosiaľ stretla medveďa tri krát (nijako zvlášť ich nevyhľadávam ale robím opatrenia aby som ich nestretla zblízka). Nikdy ma žiaden neohrozil. Ale keby aj, oni sú v tom lese doma. Dokonca aj vtedy, keď mám ja na ten pozemok papiere.
