- Ja nie, neviem, nezaujíma ma to
- No ja som bola. Ale hlavne som rada, že to nevyhralo PS-ko, dodá vedúca hlasnejšie a s odvahou
Neodpustila som si poznámku na mladú ženu, ktorá nezažila socík. Priala som jej cestu do Moskvy, aby si vyskúšala autokratický režim na vlastnej koži. Hneď stíchla. (Upratovacia služba, Poprad)
Znalec Tatier, zvyčajne nie veľmi zhovorčivý. Pri pohľade na jeho zanietenie pre tlačovky Smeru pred voľbami som nevydržala a konfrontovala som ho s týmto, mne nepochopiteľným, avšak pre mnoho ľudí neodolateľným populizmom Fica. Nebola s ním reč (rozumej, so znalcom Tatier, ale vlastne s Ficom by tiež nebola ..).
Dozvedela som sa, že prezidentka a celá bývalá vláda sú fašisti. Že celá Európa je fašistická.
Do neveriacky otvorených úst mi pokojne mohol vletieť holub, kým som sa nadýchla a pokúsila sa mu objasniť čo je to fašizmus. Nepustil ma k slovu. Napokon som ho požiadala aby mi aspoň vysvetlil v čom spočíva ten fašizmus. Odpoveď bola nekompromisná: počas covidu ho nútili nosiť náhubok a nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Podčiarknuté, súčet, rovná sa fašizmus. Navyše, minulá vláda mu trojnásobne zdvihla ceny za elektrinu. Slovom, fašisti.
Oceňujem však, že sa ma nesnažil presvedčiť o svojej alternatívnej pravde, častý to jav pri hoaxeroch. Som zvedavá ako je spokojný s ministrom ŽP, keďže viem, že prírode (na rozdiel od politiky) rozumie.
Iná známa, mimoriadne schopná pani, s veľkým hospodárstvom na dvore v obci pod Tatrami. S ňou, na rozdiel od predošlého prípadu, reč je. Jej muž bol rozhodnutý už dávno, na jeho voľbu som sa radšej nepýtala. Ona pár dní pred voľbami stále ešte nevedela. Možno to bolo tými jamkami, keď sa napokon rozhodla voliť Hlas. Jej takmer úplne sebestačná rodina rozdiel medzi tým čo mohlo byť a tým čo je, ani veľmi nepocíti.
Obec na Liptove. Matka štyroch detí. Hnevá sa na medvede. Vlastne len na jedného, konkrétneho. Nie, nechodí do obce ale ľudia z obce ho vídavajú v doline. Pýtam sa či chodí na odpad alebo niekoho ohrozil. Že nie, ale dedinčania sa boja, prestali chodiť do lesa. Môj malý preslov o tom, že medvede nejedia ľudí a pred človekom utečú, pričom nechávajú značky aby nás upozornili na svoj revír, asi nepadol na úrodnú pôdu. Svoj hlas dala KDH. Jej muž, zamestnaný v miestnej firme, volil Oľano. Pustil sa vysvetľovať. Pri štyroch deťoch a manželke na materskej im Matovičove prídavky značne zvýšili kvalitu života. Konečne logické objasnenie, ktorému na rozdiel od tých predošlých, rozumiem.
Brezno. Starší pán v drogérii sa so mnou pustil do debaty len čo som vošla. Najprv opatrne, ale potom čoraz hlasnejšie nadáva na tých progresivistov v Bratislave. Ktovie prečo, nezachytila som žiaden logický argument. Vlastne žiaden argument.
Spišská Nová Ves, stretnutie s bývalými kolegyňami z miestnej fabriky. Príjemne ma prekvapilo dvojfarebné liberálne zmýšľanie. SAS a PS tu boli v kurze.
Stopujúci mladí slovenskí Maďari. Zastavila im kamarátka, ktorá sa ich po pol kilometri jazdy otvorene spýtala, koho idú voliť. Či ich má viezť ďalej alebo ich rovno vysadiť. Opatrne nadhodili PS. Viezli sa ďalej.
Obec pri Prievidzi, rozvetvená rodina vo viacgeneračnom dome. Starí rodičia, syn starý mládenec, dcéra s manželom a už dospelými deťmi. Takmer všetci tradične voliaci Smer, Kotlebu, Harabina či Republiku. Ďalej od stromu spadol len starý mládenec, voliaci PS. A napodiv, aj dcérin syn, ktorého orientácia sa nedávno prevalila: je gej.
Banská Bystrica, tradične Smerácka rodina. Syn, ako mnohí Slováci, študuje u našich najbližších susedov. Našiel si tam českú priateľku. Problém nastal, keď sa po polroku odhodlal poslať domov ich spoločné foto. Česká priateľka má totiž čiernu pleť. Reakcia Smeráckej mamky bola okamžitá: „Ty chodíš so zasratou negryňou?!“ Dnes je čierna priateľka maminou obľúbenou snúbenicou liberálneho syna. Ten ju však domov často neberie. Už nie kvôli rodine, ale v tom neskazenom a tradičnom srdci Slovenska sa môžu pritrafiť rôzne hlúčiky indivíduí, s ktorých primitívnymi názormi je lepšie sa nekonfrontovať.
Podnikateľka so suvenírmi, ďalšia z obcí pod Tatrami. Naoko ľahostajne mi vysvetľuje, že celá staršia populácia dediny bude voliť Smer alebo aj Republiku. Ona sama, PS-ko. Odkiaľ na to v tom prostredí prišla, neviem. Klobúk dole.
Brat a sestra, žijúci po smrti rodičov v spoločnej domácnosti, Bratislava. Obaja majú hlboko do vrecka. Nikdy sa celkom nespamätali z osobnej tragédie, keď si našiel otec inú, odsťahoval sa a druhý raz sa oženil. Pracujú sporadicky ale prevzali jeho názory. On sám bol kedysi komunista. Hádal sa so svojimi sestrami, ktoré boli protisocialistické „živly“. Po revolúcii bol Mečiarovec. Neskôr národniar. Dnes jeho deti názorovo pokračujú v jeho šľapajach.
Šaľa, maďarská rodina. Rodičia a tri dospelé deti. Otec voliť zo zásady nechodí. Mama, mladšia dcéra a syn sú progresívni. Staršia dcéra s rodinou čerpajú informácie od širokej palety kamarátov a volia v čase názorovo nekonzistentne, tak ako veľa obyvateľov Slovenska. V roku 2020 padla voľba na Sme rodinu, v posledných voľbách na Alianciu.
Vištuk. Pani s dospelým synom, ktorej každú chvíľu nejaká známa zamáva a odíde do zahraničia. Ona sama aj so synom ostáva. Majú menšie podnikanie. Príležitostne sme pred voľbami viedli debaty o množstve voličov želajúcich si návrat Fica. Pani aj syn si uvedomuje, čo Smer aj fašisti pre Slovensko znamenajú, pamätá si minulosť nielen včerajšok, na rozdiel od väčšiny slovenských voličov. Obaja volili koherentne s bratislavským krajom.
Progresívny psychológ, Poprad. Vysvetľuje mi fenomén, na Slovensku bohato zastúpený. Diagnózou psychospirituálna kríza tu trpí veľká časť obyvateľstva. Ide o zmeny vnímania, emócií a myslenia. Spúšťa sa životným nezdarom, náhlou zmenou v živote, prípadne nudou. Jav je podporovaný alternatívnymi médiami, ku ktorým sa utiekajú zväčša ľudia s ezoterickými sklonmi, nespokojní so svojim životom, hľadajúci vinníka za svoju životnú smolu, neúspechy, zlyhania. Možno potom vo vzťahu k Ukrajine aj vlastným deťom nie sú naozajstnými cynickými barbarmi, keď vyťahujú alternatívne pravdy, relativizujú dobro a zlo a volia „staré dobré časy“.
Starí ľudia vraj volia Smer a banujú za minulosťou, keď boli mladí. Mám to šťastie, že moji rodičia v tom majú jasno. Osemdesiatka na krku, ale živé spomienky na obdobie pražskej jari, normalizácie a neskôr Mečiarizmu nepustia, aby volili Smer či fašistov.
Veľa vody pretieklo Dunajom odkedy som stála v 89 na námestí SNP a neskôr za Mečiara písala nahnevané komenty do Plus 7 dní. Vtedy som dávala slovenskému národu 500 rokov, kým sa z neho stane moderný, tolerantný a kriticky mysliaci národ, kde populistické, nacionalistické, ľudácke a iné deviantné smery nebudú presahovať akceptovateľných 10% voličov. Dnes chýba už len nezanedbateľných 470 rokov.
A tak keď sa Štefan Hríb pýtal po voľbách svojich hostí, či sa im ešte chce, začínať opäť odznova, či nehodiť predsa len toto (po)tápajúce (sa) Slovensko cez palubu a zdekovať sa odtiaľto, spýtala som sa to aj ja sama seba.
Žijeme tu a teraz a odpoveď po viac než 30 rokoch v mojom prípade znie, že nie, nechce sa mi. Možno oprášim cudzie jazyky a zamestnám sa niekde u susedov, aspoň nech tie dane platím inde. A ak nie, skúsim priložiť ruku k dielu pre posilnenie slovenskej občianskej spoločnosti.
Obrázok-zdroj: Denník N
