Ak niekomu v Paríži chýbal ohňostroj, tak ten zakázali v Paríži z bezpečnostných dôvodov už pred dvoma rokmi. Svetelná show sa však v programe spomínala aj tento rok. Spočívala v tom, že reflektory na Eiffelovke asi minútu blikali. Presne tak, ako sa to deje každý deň 365 dní do roka. Zdôvodnenie: mesto malo takú svetelnú show, na akú malo financie.
S prázdnou mestskou pokladnicou sa v posledných rokoch borí zrejme každé väčšie európske mesto. Sklamať však niekoľko stoviek tisícov návštevníkov, z ktorých každý je nemalou injekciou pre mestské financie, je nie len arogantné a neúctivé, ale v prípade mesta žijúceho z turizmu, aj veľmi hlúpe a krátkozraké. Okrem toho, že za každého jedného ubytovaného návštevníka získava radnica daň z ubytovania, nechávajú turisti v meste každodenne stovky tisícov eur za jedlo, suveníry, či vstupné do pamiatok. Turizmus tak na území mesta patrí ku kľúčovým zdrojom fungovania ekonomiky.
Zarážajúce je aj to, že hlavné mesto Francúzska počas posledných dní v roku na nával turistov akoby vôbec nebolo pripravené. Chaos v doprave, obrovská tlačenica a dezorganizácia na všetkých verejných priestranstvách (do toho autá predierajúce sa pomedzi davy ľudí), toalety v katastrofálnom stave a hlavne: siahodlhé rady pred všetkými pamätihodnosťami. Ak ste sa aj rozhodli vystáť si rad napríklad pred Louvrom, aby ste si pozreli Monu Lisu, pokojne sa mohlo stať, že ste sa nedostali dnu aj napriek tomu, že ste mali rezerváciu na konkrétnu hodinu.
So zlacnením leteckej dopravy začalo byť v posledných rokoch cestovanie oveľa masovejšie dostupné. To spôsobuje, že „tradičné“ destinácie ako Paríž, Londýn a ďalšie začínajú byť najmä v exponovaných termínoch ako sú Vianoce, Veľká noc, či májové dni pre mnohých návštevníkov neprijateľne preplnené.
Paradoxne, práve toto môže byť šanca pre slovenské mestá. Masovosť a zvláštny (až povýšenecký) prístup vychytených turistických destinácií takto vytvára priestor pre menších hráčov v cestovnom ruchu, akým je napríklad aj Bratislava. V minulom roku sa len na dani z ubytovania vybralo v metropole Slovenska približne 2,5 milióna eur. K tomu treba pripočítať ďalšie peniaze, ktoré turisti v hlavnom meste utratia: ubytovanie, strava, pamiatky, suveníry, sprievodcovia či nákupy. To je suma, ktorú už v rozpočte mesta aj podnikateľov cítiť.
Určite nemôžeme čakať, že návštevník sa k nám prihrnie sám od seba, nech je akokoľvek otrávený masovou turistikou v iných mestách. Konkurencia medzi menšími mestami a menej známymi destináciami je vysoká a ak chceme z tohto trendu v turizme profitovať, musíme nevyhnutne investovať do profesionálneho marketingu.
V roku 2014 sa bude na veľtrhoch cestovného ruchu prezentovať Bratislava novým profesionálnym videospotom, ktorý zachytáva mesto v jeho rôznych podobách: ako mesto s bohatou (nielen) korunovačnou históriou, ale aj mesto modernej architektúry, ako mesto kde sa dá zabaviť alebo si oddýchnuť či už pri športe, alebo poháriku dobrého vína.
Čo poviete, nedali by ste sa pozvať na návštevu Bratislavy aj vy?
Autorka je členka Predstavenstva Bratislava Tourist Board
