To Slovensko čarovné (hrdé?) mám ho rááááád....

V posledných dvoch rokoch začala slovenské lyžiarske strediská hromadne opúšťať ruská klientela a začala sa sťahovať na západ za lepšími službami. Áno, nejednému slovenskému lyžiarovi či turistovi pri tejto správe poskočilo srdiečko, veď nevyberané spôsoby mnohých východných návštevníkov sa už pomaly stali legendou. Podobné pocity, žiaľ, ani zďaleka nezdieľajú hoteliéri, vlekári, majitelia reštaurácií a ostatní podnikatelia. Len máloktorý hoteliér je na tom tak dobre, že si môže klientelu vyberať. To, že naše lyžiarske strediská začala opúšťať aj stála klientela, je veľmi zlá vizitka. Žiaľ, zrejme sa tu prejavilo stále dookola omieľané: európske ceny, ale služby zďaleka ešte nie.

Iste, že vybudovať lyžiarske stredisko stojí milióny eur a nemožno čakať, že za pár rokov by sa tie naše mohli vyrovnať strediskám u západných susedov. Myslím, že vzhľadom na rozlohu našich hôr by to ani nebolo žiadúce. Nepochybne si výstavba, údržba a rekonštrukcie vyžadujú obrovské prostriedky, ale koľko už len môže stáť smetný kôš pri lanovke? Alebo prečo plocha v skibuse kde miesto pod tabuľkou „žuvačky a odpadky zahadzujte sem“ zíva prázdnotou?

Mimochodom, na spomínaný skibus by vôbec nebolo treba čakať, keby si nie práve zdvorilí páni riadiaci dopravu dali vysvetliť, že šofér len vyvezie lyžujúcich na parkovisko k lanovke a vráti sa zaparkovať dolu (logické, keďže podľa pánov v oranžových vestičkách nebolo pri lanovke žiadne miesto, ani len na otočenie sa). Záhadou ostáva len to, ako to, že sa chvíľu po nás na inkriminované parkovisko nielen dostali, ale dokonca na ňom aj zaparkovali tri džípy nie práve spratných rozmerov. Rovní a rovnejší vždy boli a budú, ale tým menej rovným by sa mohlo ujsť aspoň trocha zdvorilosti keď už nie parkovacie miesto. Alebo čo tak trochu hudby ktorá by spríjemnila čakanie v dolnej stanici lanovky? Alebo aspoň v bare?

Alebo čo takto rozsiahly cenník lyžiarskych služieb, na ktorého dekódovanie je potrebné minimálne vysokoškolské vzdelanie: lyžovanie od 9:00, od 12:30, od 13:30, jednodňový, dvojdňový, trojdňový, týždenný, jedna jazda, dve jazdy, päť jázd, dieťa, študent, senior, môžete si vybrať lístky od výmyslu sveta. A keď už konečne máte pocit, že ušetríte tým, že máte ISIC alebo EURO<26, pani pri pokladni vám vysvetlí, že to neplatí v tzv. „TOP sezóne“. Ono to tam je síce niekde v pokynoch napísané, ale čítajte tú haldu písmen a viet! A čo takto večerné kúpanie v Bešeňovej? Vychytená destinácia, kde môžete čakaním v rade na lístky stráviť mladosť. Mimochodom, ak si v zime doplatíte nemalú sumu za vstup do krytej časti, buďte pripravení na to, že je tam výrazne chladnejšie ako vonku.

Naše strediská na sebe pracujú, zväčšujú sa, budujú sa nové trate. Ale skúste si zaspomínať na svoje predošlé výlety a lyžovačky. Na čo si najviac spomínate? Čo vás zaujalo? Pobavilo? Potešilo?

Pokiaľ sa cena za lístok rovná cene v Rakúsku, upravené trate, rýchle a veľkokapacitné lanovky a snežné delá sú očakávanou samozrejmosťou. Pokiaľ ich návštevník nenájde, bude sklamaný. Pokiaľ ich nájde, ešte to neznamená, že bude nadšený a vráti sa opäť. A je známe, že práve vracajúci sa turista je pre podnikateľa najrentabilnejší.
To, čo robí stredisko miestom, do ktorého sa chce turista vrátiť, je jeho atmosféra, jeho duch... Pekný maskot, príjemná atmosféra, ktorú vyvoláva personál alebo prostredie, možno štýlovo zariadená reštaurácia s dobrou slovenskou hudbou. Budovanie nových lanoviek a hotelov si nepochybne zaslúži pochvalu, pokrok je obrovský. Ale bez trochy nápadu, vtipu, entuziazmu to jednoducho nejde. Kým turista nebude mať pocit, že je v našich horách nielen klientom, ale aj hosťom, nevráti sa. Neodíde síce nespokojný, ale nebude mať ani dôvod sa vrátiť. Pokiaľ sa jedná o turistu majetnejšieho, ktorý lyžovačiek absolvuje niekoľko ročne, je pravdepodobné, že lyžovačka na Slovensku zapadne po pár sezónach v jeho spomienkach prachom. A pritom práve tento turista by nás mal najviac zaujímať. Sú to chýbajúce maličkosti znamenajúce tak veľa a ktoré môžu situáciu veľmi skomplikovať.

A preto prosím všetkých, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, alebo s ním majú niečo do činenia, aby popri veľkých projektoch nezabúdali na detaily a hlavne dobrú náladu a prívetivosť. Nemusíme zrovna kopírovať Rakúsko, ale zobrať si z neho príklad ako vytvoriť atmosféru kde sa stretáva niečo z národnej kultúry s najmodernejšími trendmi. Veď stačí pridať tak málo, a máme na to, aby sme utkveli ľuďom v pamäti, ako miesto mimoriadne, ojedinelé, a krásne. Kam sa budú turisti chcieť vrátiť a o zážitky deliť aj s priateľmi. A preto ich možno nabudúce privedú so sebou. A to je tá najlepšia reklama....