Jana Šošovičková
Dobrí holubi sa vracajú
Najväčším pokladom každej školy sú jej žiaci. Najdôležitejšou úlohou je, vytvoriť im podmienky na to, aby zažiarili.
Som dušou vedec, tulák-cestovateľ, pozorovateľ, lenivý učiteľ, večný študent a šťastný človek. Môj svet sa skladá z pestrofarebnej mozaiky, kde dôležité miesto majú ľudia, príroda, lozenie po krkahájoch, fyzika, technika, knihy, šach, veselé ponožky ... a potreba meniť svet. Najväčším darom v mojom živote je rodina a hlavne moje dve dcéry, ktoré sa odjakživa učili pozorovaním nášho mikrosveta a napodobňovaním. Vďaka nim som pochopila, že s výchovou treba začať od seba a stále je na čom pracovať. Vďaka nim som sa začala venovať mnohým veciam a nakoniec aj učiť na základnej škole. Spolu s nimi vymýšľame ako urobiť náš život zaujímavejším a veselším a preniesť kus nášho poznania a nadšenia do našej školy a tiež do našej komunity v pôvabnom meste Nová Dubnica. Podpísala by som výrok „ Rob čo ťa baví, uč sa čo nevieš“ Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
Najväčším pokladom každej školy sú jej žiaci. Najdôležitejšou úlohou je, vytvoriť im podmienky na to, aby zažiarili.
Naše školstvo sa pomaly prebúdza do 21.storočia a, ako to výstižne v svojej knihe „No future“ charakterizoval Bob Kartous, my sa stále snažíme dostať naše deti do virtuálnej reality na parnom stroji.