Kosiči začali pracovať v dostatočnej vzdialenosti aby sme ich počuli, ale zároveň dostatočnej aby nás neskosili.
Po zbalení si je treba užiť ranného výhľadu
na mestečko neskutočne plné komínov :)
Všeci sme skonštatovali, že toto mesto by sme si určite vybrali, kebyže si niekde máme kúpiť chalupu. A dokonca sme si už aj potenciálnu vybrali..
A mohla by mať trebárs takýchto strážcov..
Prešli sme sa starými mestskými uličkami..
našli zaujímavú sochu.. (videli ste už tehotnú sochu?.. zatiaľ neporodila :D)
alebo takýto perfektný kríž..
pekné námestíčko
a mnoho mnoho príjemných parkov.
Čím sa ešte toto mesto pýši, je Citadela, kde to majú pekne zrekonštruované, príjemne zelené, s kvazi maličkým ZOO a česky rozprávajúcu sprievodkyňou. Poteší v tomto francúzskom Francúzsku.. :))
Ale hlavne perfektný panoramatický výhľad..
Čo si však v tomto meste môžete dopriať dosýtosti, ak máte s kým (tak ako ja :))), to je neskutočná slnečná jarná pohoda na tráve :D
so sedmokráskami.. ;-))
v tráve s kravami (celý čas sme totiž hrali intelektuálno-sofistikovane-primitívnu kartovú hru, ktorá nás celý čas neskutočne bavila.. a familiárne ju nazývame " kravy ") Ešteže nás Evík zásobuje neomrzuteľnou zábavou ;)
Niet však nad pohodu ducha
a lahodu oka..
Čo je však zásadné na haluzvýletoch? No predsa dať si kávičku. Prezradím vám tajomstvo. Mám rád veeeeeľa vody..takže najmenšie presso v živote som si musel vyfotiť..
Ak vám náhodou prišla pohľadnica, tak áno. Presne z tejto schránky, 5 minút pred odchodom :)
Na námesti sa mi podarilo zachytiť čo to z francúzskeho koloritu.. no uznajte, neboli by ste hrdí na to, keby vás nejaký Francúz vyfotil na svoj blog ako reprezentatívnu vzorku?? :D (Na margo len, že vôbec nie je reprezentatívna.. lebo všetky Francúzsky chodia v čiernej..)
Nadišla aj zaujímavejšia časť výletu, a to nájdenie odchodu našich Eurolinesov. Vôbec to nie je taká sranda vybrať sa do mesta, o ktorom na začiatku netušíte kde je, tobôž keď ste nevedeli, že zastávka je pri kruhovom objazde 7 km od mesta. Uff. Ešte že sme využili našej brilantnej francúzštiny typu " Bonjour, excusez-moi ..do you speak English ?" A ešte že sme vždy brilantnou angličtinou dostali odpoveď " Non parle anglais " Konieckoncov..úsmev sem úsmev tam, vždy sme sa nejako dohodli. Zistili odjazd autobusu a vybrali sa čakať do Karefúru a následne do Mekkáča, kde sme pokračovali v kartových Kravách. Tu mi zas utkvela jedna konverzácia s predavačom: " Bonjour! Do you speak English? " trochu začervenaného úsmevu " A little bit? " úsmev.. " OK, so un cheesburger and one Coca-Cola "(a že vraj nerozumie..)
A keď nás vyhodili aj z Mekkáča, a do odchodu stále dve hodinky, rozložili sme karimatku pred MekDrajvom, vytiahli karty a zahrievali sa ako sa dalo :)
(kvôli obavám z obvinení z " Product placement " boli inkriminované značky vypixelované, vrátane Vlčecí hlavy, aby ste si nemysleli, že mu robím reklamu :) prípadne že číta blogy jeho mamka) Chvíľami šlo teplo získavať aj hrou " hopsa-hejsa, kde je kurňa ten autobus"
A hoci princ nenašiel princeznú, nezabil žiadneho draka a nedostal ani pol kráľovstva, aj tak zazvonil zvonec, a aj keď slnko zapadlo, radosti nebol koniec. A všeeeci žili šťastne, až kým neprišiel autobus. A keďže prišiel, žijú tak ešte dodnes. A rozprávke nie je koniec..
Na záver logická hádanka. Kto nakupuje a kto čaká na lavičke v Karefúre?
All photos copyright by Vĺča . Bez písomného súhlasu autora. (Hlavne panorámy sa mu podarilo, to mu musíte pochváliť! )
