Som bocian a chcem žiť alebo Závažnosť hrozieb vtáčej chrípky

Fakty:
Vtáčia chrípka prišla z juhovýchodnej Ázie.
Prvý nakazený človek je bol v juhovýchodnej Ázii.
Najviac nakazených ľudí je v juhovýchodnej Ázii.
Vírus može najľahšie (z daných možností) získať vlastnosť prenosu človek-človek v nakazenom človekovi (jednak raz už človeka nakazil, druhak má prístup k ďalším ľuďom).
Dobrý spojovník medzi zvieraťami a človekom je aj prasa. Može byť nakazené aj zvieracími aj ľudskými vírusmi.
Ľudské kontakty, migrácia, presuny sú omnoho masívnejšie a rýchlejšie ako ťahy vtákov.


Čo z toho teda vyplýva:
Musíme sa snažiť zabraňovať prenosu vírusu na človeka (Jednak nechceme nakazených príbuznych, druhak nechceme dávať vírusu možnosť podmienok pre množenie, mutácie a selekciu).
Takže je v poriadku ak obmedzíme prístup našich zvierat k divožijúcim, prevárame vajíčka, domáci chov je v mrazničke.
Ako však my Slováci ovplyvníme vývoj v juhovýchodnej Ázii, kde sú najpravdepodobnejšie podmienky vzniku "možnokatastrofálnej" formy vírusu?
Každopádne nie odstrelom sýkoriek, vyhniezďovaním bocianov, či likvidáciou mačkovitých bytovkových šeliem.
A verte že naše snahy vyznejú márne, až príde pandémia s človek-človek prenosom. Opatrenia budú úplne iné.
Koľko máme na Slovensku nakazených ľudí? Žiadneho, chvalabohu. Šanca na vyselektovanie nebezpečnej formy vírusu je pre to u nás menšia než malá.
A tak robme opatrenia. Ale zvážme "čo na to vyložíme" a "čomu tým zabránime".A nehovorme o tom, že najdôležitejšie sú nepriestrelné vesty, keď nám hrozí atómový výbuch.

A chudáci bociani sú v tom nevinne. Mali by sme vyvražďovať nehumánne veľkochovy! Lebo tam to všetko začalo..