Mladý muž, úspešný podnikateľ, až príliš sebavedomý, hľadal asistentku do firmy. Jeho pohľad priam pálil, keď sa na vás pozrel a zaboril svoj pohľad nie do jej očí ,ale rovno na jej prsia. Obliekla sa decentne ako sa na takúto pozíciu patrí. Slušný čierny nohavicový kostým a biela blúzka, samozrejme bez výstrihu. Nebola ani nalíčená, nepotrebovala to, alebo aspoň na to nebola zvyknutá. Hneď ako sa predstavili a sadla si na ponúknutú stoličku, nemala dobrý pocit. Mala nos na ľudí a hneď jej vnútorný radar naznačoval, že niečo nie je v poriadku. Snažila sa ten pocit zahlušiť, ale bol príliš silný. Jeho pohľad a aj spôsoby neboli také ako u iných, keď chodila na konkurzy. Mala pocit, že nie je na konkurze o pracovné miesto, ale na rande. Pýtal sa jej úplne nepodstatné veci pre prácu a často aj drzé, dalo by sa povedať. Čo ho je do toho, ako dlho je vydatá a či je verná manželovi? To ju už napálilo a chcela na to reagovať, ale totálne ju umlčal vetou : „Ste chutnučká. Ak to miesto chcete, tak vám dám ponuku. Budete moja milenka a ...“ Nedokázala otvoriť ani ústa. Jednoducho to bol pre ňu riadny šok. Pokračoval ďalej : „Viete tak to dnes chodí, niečo za niečo.“ Sedela na stoličke ako prikovaná a ešte, že telo vie prirodzene dýchať aj v prípade šoku. Inak by asi zamdlela, alebo kričala od zlosti, ktorá ju v ten okamih naplnila. „Namyslenec akýsi“, počula vlastné slová, „čo si o sebe vôbec myslíte? Za takúto cenu si túto prácu strčte niekam, ja si vážim samú seba natoľko, že vašu ponuku neprijímam v žiadnom prípade!...“ Prerušil ju a dodal : „Takže sa nedohodneme? To je vaše posledné slovo?“ Celá červená v tvári od hanby aj od hnevu sa iba otočila a ešte zo stola zobrala svoju žiadosť aj životopis s priloženou fotkou. Neodpovedala mu. Vyletela z dverí a utekala z toho miesta rýchlo preč. Až vonku na vzduchu a chladnom vetre sa trochu spamätávala a snažila pochopiť, čo sa vlastne stalo. Najprv chcela volať manželovi, hneď to však zamietla , ešte to tak, on by toho frajerského podnikateľa istotne zmlátil alebo rovno zabil. To nie je dobrý nápad. Nepríjemné počasie ju príjemne schladilo. Pekne prešla celé mesto pešo a takto sa snažila vybiť hnev aj bezmocnosť nad týmto svetom. Priala si, aby to bol len zlý sen, z ktorého sa ráno zobudí. Zasa je o jednu, aj keď nepríjemnú, skúsenosť bohatšia.
Ponuka, ktorá sa neodmieta?!
Vstúpila dnu. Bola na rade. Konkurenciu mala naozaj na úrovni. Veková hranica bola od 20 do 55 rokov. Narátala asi 30 žien. „ Akú mám vlastne šancu?“, pýtala sa sama seba v duchu. Snažila sa pôsobiť sebaisto, a aj keď to nebol jej prvý konkurz, ktorý absolvovala, aj tak mala pocit, že jej neviditeľná obruč zviera žalúdok.