Nie na hocijaký film, ale na jeden ospevovaný a chválený dokonca v 3 D verzii. Jednoducho som videla Avatara. Keď po takej dlhej dobe idem do kina, tak nech to stojí, čo to stojí, so všetkým čo k tomu patrí. Nič lepšie som si nemohla ani vybrať, respektíve som lístok na film dostala ako odmenu.Mne ten film „sadol“ na kožu, ako sa vraví. Nadchol moje srdce, zvlhčil očné viečka a prinútil ma porozmýšľať o nás ako ľudskej rase. Môžem len vrelo odporúčať, samozrejme, nie každý zdieľa rovnaký názor, veď koľko ľudí, toľko chutí, ale treba radšej raz vidieť, ako stokrát počuť. Nakoniec, treba si urobiť vlastný úsudok. Obdivujem námet filmu. Je to taká fantazijná rozprávková verzia, až príliš pravdivá v tej hlbokej podstate pointy, ktorú chcel autor vyjadriť. Ale všetko, čo si vieme predstaviť, je predsa možné, tak prečo nie práve toto. Zbožňujem tajomno, mystično a hlavne tú nádheru prostredia, v ktorom bol film natočený. Pripadala som si ako víla v rozprávke, keď nie ako v samotnom raji. Zrejme to spôsobil aj ten 3D efekt, kde si pripadáte, akoby ste v tom prostredí boli spolu s hlavnými hrdinami. Prelínali sa tam zvieratá z praveku spolu s reálnym svetom až pre modernizovaným, aký môžeme čakať v ďalekej budúcnosti. Jedno však viem s istotou potvrdiť, že z kina som vychádzala ako úplne iný človek, nadobudla som akési vnútorné poznanie a to ma posunulo dopredu. Presne pred 20 rokmi som videla film Ježiš a na tú dobu, po revolúcii, som sa cítila rovnako ako teraz po Avatarovi. Hlboký duchovný zážitok.
