Poznali sa vyše roka. On bol pre ňu len príjemný mladík, s ktorým si rada pokecala a vždy mali o čom, a ona pre neho bola spriaznená dušička, vždy ochotná pomôcť a vypočuť. Dopĺňali sa. Keď bola na dne ona dodával jej svoju silu a mladosť, ktorou sršal a keď on potreboval nájsť cestu kam ďalej, bola po ruke ona. Boli si veľmi blízky, ale len ako priatelia. Vedela, že ho priťahuje, ale držala to na uzde až dovtedy, kým sa to nestalo. On sa práve rozišiel so svojou priateľkou a ju opäť vytočil do nepríčetnosti jej manžel. Obaja sa potrebovali vyžalovať jeden druhému. Stretli sa náhodne v ich obľúbenom bare. Boli prekvapení, že po dlhšom čase takto neohlásene na seba narazili. Brali to ako znamenie osudu. Prisadla si k nemu keďže prišla neskôr ako on. Ten týždeň mal meniny. Poblahoželala mu a jemne sa dotkli jej pery jeho líca. Pritiahol si ju bližšie a objal. Držal ju vo svojom náručí a ona počúvala tlkot jeho srdca. To objatie bolo úplne iné ako všetky ostatné doteraz. Bolo to objatie muža, nie priateľa. Vtedy to všetko začalo. Ona ešte nikdy nebola opitá. Stále mala po ruke auto a vyhovárala sa na to, že šoféruje. Tentokrát však bola bez svojho štvorkolesového miláčika a Peter bol tak neodbytný, keď si objednala len džús, že si k tomu dala aj frťana.
-Si predsa veľká môžeš aj niečo tvrdšie,- podpichoval ju takto a ona celý deň skoro nič nejedla, nato tie ustavičné hádky a psychické vypätie a „zabila“ to tým alkoholom, ktorý jej ani nechutil. Najprv mala dobrú náladu a chcelo sa jej konečne smiať. Veď je to zdravé, smiech lieči. Potom mala pocit, že všetko je krásne a nie sú nijaké problémy a nakoniec sa jej krásne točila hlávka a bolo jej teplo.. Peter ju odviezol k sebe, nebola schopná udržať sa na vlastných nohách, a tak sa do neho zavesila. Bola úplne bezbranná a Peter to aj využil. Precitla v jeho posteli len v spodnej bielizni a cítila na svojej koži teplé mužné dlane ako ju hladia a bozky, ktorým sa nevedela ani brániť.
- Kde to som? Čo sa deje?- Peter si ju pritúlil k svojej nahej hrudi a ona zdesene zistila, že je v jeho posteli..
-Ako som sa sem dostala?- Bol ako vymenený pozeral sa na ňu ako samec túžiaci sa páriť a ona bola skoro vytriezvená.
-Zneužil si situáciu, ty si priateľ? Zámerne si ma opil a vtiahol do svojej postele,- hnevala sa. –Nič som nespravil, srdiečko moje, iba si ťa uložil do svojej postele a nikdy by som neurobil, čo by si aj ty sama nechcela až také prasa nie som...- hneval sa on. Plakala od hnevu a rozčarovania a zistenia, že byť opitá a neniesť zodpovednosť je povrchné a ľahkovážne. Chcela vstať ale nevládala, jej telo ju neposlúchalo a robila pohyby ako v spomalenom zábere filmu. Hanbila sa za seba prvýkrát v živote sa cítila tak ponížená sama sebou...
-Odveziem ťa domov? Alebo ostaneš u mňa cez noc?- opýtal sa Peter. Sama nevedela, čo by bolo lepšie. Takto nechcela ísť domov, aby ju nevidela rodina. Konečne mohla povedať, že bola už opitá.
-Musím zavolať, že neprídem, nech sa neboja..- No povedať, kde je, tiež nemohla. Nevinná lož: je u kamošky, nezabrala, ale bola akceptovaná. Vyrábala si sama problémy a zbytočne vypudila u svojho manžela žiarlivosť. Možno aj nedôveru. Peter jej pomohol do kúpelne a dokonca ako malé dieťa ju osprchoval. Voda jej stekala po chrbte a jeho nežné ruky sa kĺzali po jej pokožke. Ani nevedela ako a bol vo vani pri nej. Dotýkali sa jeden druhého a tá túžba, čo horela celý rok, teraz prepukla naplno. Vášeň tak šialene živočíšnu a pritom nežnú nezažila ani vo svojich najtajnejších snoch. Tie bozky plné túžby a očakávania a ruky hľadajúce a skúmajúce a všetko, čo nasledovalo potom, bol len zlomok toho, čo prežila so svojim mužom. Netušila, čo je to rozkoš pokiaľ nepoznala Petra. Milovali sa všade a celú noc. Nemohla sa vyhovoriť na opitosť a že nevedela, čo robí. Vedela to dobre a dokonca to aj veľmi chcela. Len odvahu dostala po jeho podnetoch a vďaka okolnostiam. Nerozmýšľala, po prvýkrát si nerobila starosti, čo bude ďalej a čo bude ráno... Užívala si, čo bolo v danom okamihu a naplno...