Božinku! Tá váha, centimetre aj vek sa časom stále zvyšujú a práve tento rok , dnes, už ten môj prenádherný balíček oslávi svoje devätnáste narodeniny.
Len nedávno som jej viazala mašličky a robila vrkoče na jej krásne plavé, kučeravé vlásky. Má ich tak husté, že sme vždy roztrhli všetky gumičky a polámali a rozťahali každú sponku. Trpezlivo som vysvetľovala všetko na každú opýtanú otázku „Prečo...?“ Starostlivo ošetrovala rozbité kolená, škrabance aj hlavu, keď liezla po stromoch za čerešňami, preliezala ploty a šantila. Bála sa o jej zdravie, lebo každý rok absolvovala ozdravovacie pobyty v sanatóriách kvôli bronchitíde a aj pobyty v nemocniciach na pľúcnom oddelení, kde som sa nedokázala zdržať sĺz, vyzerala taká vychudnutá a maličká, a ja som jej nevedela pomôcť a tá bezmocnosť ma ubíjala. Prvý deň školy: veľká červená taška 2x väčšia ako to tenké maličké dievčatko a neskutočný plač, keď prišla domov, všetci sa jej vysmievali, že patrí do škôlky lebo je „ štupľa do fľaše“. Na jej desiate narodeniny som upiekla jahodovú tortu v tvare srdiečka a ona dostala vši, ostrihali sme jej vlasy úplne na krátko ako chlapcovi a dokonca aj vyzerala ako chlapča. Dovliekla mi domov v sedemdecovej fľaške prekvapenie v podobe čerstvo narodených škrečkov od spolužiaka, mali asi týždeň, nemali ani srsť vyzerali škaredo a musela som sa o ne postarať. Prvé, čo som vážne chcela s chuťou urobiť, bolo dať ich zožrať našej mačke J. Na jar im deti dali, keď sme odcestovali na víkend, čerstvé lístky z púpavy, a keď sme došli, už bolo po nich. Pochovali sme Nikiho a Mikiho na záhradu a ja som sa tak nemusela o nich starať. Myslela som, keď mala pätnásť rokov, že ju zasvätím do tajov kuchyne, ako je varenie a pečenie, keďže ju baví v škole chémia. No sklamal ma jej totálny nezáujem. Radšej bola s otcom v garáži. Myslela som, že to neprežijem. O rok nato sama za mnou prišla, že by to chcela skúsiť variť a piecť tak dobre ako ja. To som div nespadla z nôh. Zázraky sa predsa dejú, pomyslela som si vtedy. No a dnes ma už vie nielen v kuchyni, ale v celej domácnosti úplne zastúpiť. Dokázala to práve na tohtoročné Vianoce, keď som bola tak pracovne vyťažená, 7 dní v týždni v práci od rána do večera, a ona, moja zlatá princeznička, nielenže všetko popratala, skvele napiekla a navarila, ale si aj sama upiekla čokoládovo – ananásovú tortu na svoje narodeniny. P.S. Milovaná moja dcérenka, k dnešným narodeninám Ti od srdiečka chcem popriať, nielen pevné zdravíčko nech ti dobre slúži, láska nech ťa všade na každom kroku stretá. ale aby si celý život ostala taká skromná, milučká, pracovitá a šikovná , ochotná pomáhať, lebo vďaka Tebe sme mali aj tento rok tie najúžasnejšie Vianoce, plné pokoja a radosti. Ľúbime Ťa všetci.
