Zmluva s diablom

„Zobral mi ten tvoj Boh, ktorého tak miluješ a písala si o ňom článok , všetko, čo som ja v živote miloval,“ neplakal nedokázal to od detstva navonok vyroniť ani slzičku, ale vo svojej duši mu aj tak tiekol vodopád sĺz. No to som nechcela, pomyslela som si. Tá moja večná zvedavosť ma raz privedie do hrobu. Bože načo sa len hrabem stále v ľudských pocitoch a trápeniach? Mám málo vlastných starostí? Nie, to je preto, že vzbudzujem u ľudí dôveru a oni sami sa mi vyžalujú. Škoda, že som neštudovala psychológiu, ale aj tak mám viac „pacientov“ ako títo odborníci. Nevedela som ani ako a čo povedať ďalej. Jedno som však vedela, že keď sa človek zdôverí, nielenže sa mu uľaví, ale aj vykričí svoju bolesť a možno nájde potrebný pokoj, ktorý hľadá.„Takže ako to vlastne je?“ „Boh mi zobral všetko, čo som miloval vo svojom živote. Nenávidím ho za to!“ „Diabol je férovejší?“ „Čo je vlastne férovosť?“ „S ním som podpísal zmluvu...“ „Nádhera,“ dodala som: „To ako myslíš, že si dal dušu diablovi?“ „ Ja som svoju dušu upísal. Presne tak, je to obchod. Ja budem slúžiť jemu a tá moja milovaná bude pekne odpočívať v rajskej záhrade. Takto som ju vykúpil. Som potrestaný tým, že som tu na zemi, ani nevieš, ako rád by som bol s ňou. Musím byť tu, aby ona mohla byť tam. Nechcem tu byť a napriek tomu musím! To je najväčšie utrpenie pre mňa. V noci opúšťam svoje telo a odchádzam za ňou. Je to úžasné, že aspoň vtedy môžeme byť spolu. Ibaže je to ďalší klam , lebo ja ju môžem vidieť, ale ona mňa nie. Je tak šťastná a smeje sa, keď sa prechádza kráčam za ňou, pripadám si ako mladík, čo ide za dievčinou v parku lebo sa mu páči a bojí sa ju osloviť. Ten pocit, keď sa musím vrátiť naspäť do svojho tela je bolestný a nechcem sa vrátiť. Cítim ako ma telo odmieta a musím sa tam doslova natlačiť. Neskutočne takto trpím. “ Ak človek príde o milovanú bytosť, často sa nevie s tou stratou vyrovnať a prichádza nielen o zdravie, šťastie a lásku, ale často aj o rozum. On o rozum neprišiel, ibaže bol nešťastný . Mimotelové zážitky existujú a veľa som už o tom počula aj čítala. Väčšinou to zažívajú ľudia pri klinickej smrti, ale opakujúce sa takéto zážitky, no neviem, neviem , ako by som to prežívala sama. Možno by som ako duch v noci ponavštevovala banky a trochu si prilepšila finančne, nebolo by to zlé. Zrejme to navrhnem jemu, keďže ešte ja som telo neopustila ani vedome ani nevedome. Keď už je nešťastný bez lásky, nech je aspoň bohatý a spokojný a ak on to nechce pomôže tým mne. P.S. Ďakujem, že si mi dovolil o tebe toto všetko zverejniť, a napísať to tak, ako sme sa o tom rozprávali.