Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zhruba polovica novinárov v posledných 5 rokoch zažila v redakcii prípad plagiátorstva, vymýšľania si či iného zámerného neetického postupu. Ide o výsledky prieskumu medzi 527 novinármi z 218 amerických denníkov, pripraveným školou žurnalistiky na Northwestern University v USA. Výskum prebehol začiatkom roka 2006 a podľa jeho autorov dobre reprezentuje situáciu v amerických denníkoch.
„Veľa ľudí by svoj hlas vo voľbách speňažilo,“ hlási hlavný článok dňa v SME založený na vlastnom prieskume. Opäť jedna nešťastne položená otázka s nejasným cieľom. Aký cieľ malo položenie tejto hypotetickej otázky o predaji svojho hlasu? Viera voličov v princípy demokracie a meranie vplyvu peňazí v nej? Dá sa to s niečím porovnať, testuje sa nejaká hypotéza?
„Mýtus padá. Reformy voľby nerozhodnú,“ znie titulok článku Tatiany Novotnej a Slávky Habrmanovej v Hospodárskych novinách. Je to naozaj tak? Autorky píšu:
Norbert Vrabec z Hospodárskych novín definuje minibusovú dopravu v niektorých mestách ako nízkonákladovú. Je ozaj taká?:
Primátori dostali stotisícové odmeny, oznamuje titulok Pravdy. Ide o príklad článku, ktorý je formálne spravodajsky vyvážený, ale z jeho obsahu je zrejmá zaujatosť autorov. Článok začína prvým prípadom:
„Štát dostal za Enel menej,“ hlási hlavný titulok vydania Pravdy. Martin Kováčik v článku píše:
Čitateľ ma upozornil na včerajší článok Petry Procházkovej na prvej strane SME (zo zdrojov vlastných plus Reuters) Putin zopakoval ropné hrozby. V článku sa štyrikrát pod slovom ropa myslel vlastne plyn, prípadne energie:
Ľubo Tuchscher ma upozornil na zaujímavý článok International Herald Tribune zo začiatku apríla, ktorý sa venoval praxi dotovania novinárskych ciest do Štrasburgu na zasadania EP, pre novinárov z EÚ krajín. Cieľom má byť zviditeľnenie práce EP v národných médiách.Dotácie pokrývajú raz do mesiaca dopravu do Štrasburgu plus hotovosť 200 eur na ostatné náklady pobytu na dva dni. EP tiež poskytuje zdarma televízne štúdiá a kameramanov s vybavením pre žurnalistov z televízií. Program funguje od 80-tych rokov.Argumentom EP je, že dotáciami umožňuje vôbec prístup novinárov k parlamentu a dianiu v ňom, a že neovplyvňuje samotný obsah spravodajstva. Kritika dotácií naopak stojí na zásade, že novinári nemajú prijímať peniaze či benefity od niekoho, o kom píšu, a už vôbec nie práve za účelom písania. V spravodajstve nejde len o obsah, ale vôbec o jeho existenciu (a vytlačenie iných správ).
Naše krádeže v obchodoch: „Najviac z celej únie sa kradne v našich a českých obchodoch,“ hlási správa SME na prvej strane, podobne ako v HN (ide o pôvodnú správu ČTK).
So športovými novinármi je to ťažké. Z povahy svojej sekcie sú viac zvyknutí písať emotívne ako ich kolegovia z prvých stránok, kde býva spravodajstvo od komentovania viac-menej štandardne oddelené. Akonáhle sa ale v športe otvorí zaujímavý, nejasný spor, športoví novinári majú problém nabehnúť na v danej situácii potrebný nestranný, spravodajský štýl svojich kolegov. Dnešný príklad je článok Vojtecha Jurkoviča zo SME o spore hráčov s manažérkou žilinského hokejového klubu.
„Šéfovia amerických firiem si vlani opäť dobre prilepšili,“ hlásil včerajší titulok HN. Elena Molnárová v článku napísala:
Ľuboš Jančík zo SME napísal (aspoň online) dnes najčítanejší článok s titulkom Sme 41. najbohatšia krajina. Píše:
V novembrovom a decembrovom čísle mesačníka Fórum, periodika stavovskej novinárskej organizácie Syndikát slovenských novinárov (Oprava 22.4: správny názov je Slovenský syndikát novinárov), si našla miesto aj takáto reklama:
Ako ma Marína Zavacká upozornila, ortodoxní kresťania slávia Veľkú noc nadchádzajúci víkend. Niektoré médiá však existenciu tejto 250 miliónovej skupiny veriacich ignorovali.
Autori hlavného článku dňa SME „Prieskum: voliči by vedeli, kto s kým“, Igor Stupňan a Jozef Čavojec, dezinterpretovali odpovede respondentov na otázku prieskumu MVK ohľadom šancí politických strán vstúpiť do budúcej vlády. Otázka, ktorej výsledkom sa článok venuje, znie (čísla i graf i samotná otázka sú len v printovej verzii SME): „S ktorými stranami, myslíte si, celkom určite nepôjde do koalície strana, za ktorú chcete v júnových parlamentných voľbách hlasovať?„
Ako ma upozornil čitateľ, Pravda a SME píšu o budúcom vývoji cien hypoték už pár mesiacov odlišným spôsobom. Novinárka Pravdy zdôrazňuje pre zákazníka optimistický vývoj nezvyšovania, či minimálneho zvyšovania úrokov, novinár SME naopak. Rôzne uhly v spravodajstve je legitímna, nie výnimočná vec, hoci pri technickejších otázkach to veľmi bežné nie je. Obaja novinári sa spoliehajú na výroky analytikov bánk. Tak prečo ten zaujímavý rozdiel?
Čitateľ ma upozornil na možný konflikt záujmov reportéra Ladislava Ďurkoviča z Joj. V Črepinách mal príspevok o rasistických a antisemitských nápisoch na stenách, jedným zo zdrojov v príspevku bol aj Daniel Milo. Ďurkovič pôsobil 5 rokov v mimovládke Ľudia proti rasizmu, aj ako jej šéf, po ňom ju viedol práve Milo. Je naozaj vhodné, aby človek tak úzko spätý s agendou organizácie pracoval na príspevku na rovnakú tému? Na jednej strane sa v tematike vyzná ako málokto, no na druhej strane si ťažko môže zachovať nadhľad.PS Príspevok bol uvedený zaujímavým tvrdením, že tie nápisy môžu viesť k násiliu a zabíjaniu nevinných... Ďurkovič tiež v príspevku neférovo zostrihal niektoré vyjadrenia polície. To len na okraj.
Z prvej strany Pravdy ide dnes článok Martina Kováčika „Tuhá zima zdvihla účty rodín“:
Lukáš Kočišek , zástupca šéfredaktora Mediálne.sk, mi napísal svoju skúsenosť s týždenníkom LIVE!, konkrétne s jeho minulotýždňovým číslom 14/2006:
