Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Jedinečný, unikátny, jediný svojho druhu, exkluzívny. Woooow.....Ale moment, čo vlastne také nie je, čo sa opakuje úplne na 100%? Málo kreatívni PR ľudia majú takéto popisy radi, a s nimi aj málo kritickí novinári. Umenie a medicína sú častými terčami takejto vaty. Prečo radšej nepopísať presne podstatu tej unikátnosti bez tých vznešených prívlastkov?
Príspevok 1 o spoločnom summite EÚ, Latinskej Ameriky a krajín Karibiku: Príspevok začal bulvárnou informáciou o proteste tanečnice samby pri záverečnej foto príležitosti lídrov. Hlavná časť príspevku Martiny Ballekovej je venovaná sporu o štýl hospodárskej politiky medzi niektorými politikmi EÚ a Latinskej Ameriky. Na koniec príde stand-up reportérky:
Novinár vraj testoval bezpečnostné opatrenia na úrade vlády tak, že skrytým mobilom pod stolom premiéra sa pokúsil o nelegálne odpočúvanie. Teraz mu hrozí 2-ročné väzenie. Mal by vôbec niekedy novinár porušiť zákon v snahe urobiť dobrú reportáž?
Zhruba polovica novinárov v posledných 5 rokoch zažila v redakcii prípad plagiátorstva, vymýšľania si či iného zámerného neetického postupu. Ide o výsledky prieskumu medzi 527 novinármi z 218 amerických denníkov, pripraveným školou žurnalistiky na Northwestern University v USA. Výskum prebehol začiatkom roka 2006 a podľa jeho autorov dobre reprezentuje situáciu v amerických denníkoch.
„Veľa ľudí by svoj hlas vo voľbách speňažilo,“ hlási hlavný článok dňa v SME založený na vlastnom prieskume. Opäť jedna nešťastne položená otázka s nejasným cieľom. Aký cieľ malo položenie tejto hypotetickej otázky o predaji svojho hlasu? Viera voličov v princípy demokracie a meranie vplyvu peňazí v nej? Dá sa to s niečím porovnať, testuje sa nejaká hypotéza?
„Mýtus padá. Reformy voľby nerozhodnú,“ znie titulok článku Tatiany Novotnej a Slávky Habrmanovej v Hospodárskych novinách. Je to naozaj tak? Autorky píšu:
Norbert Vrabec z Hospodárskych novín definuje minibusovú dopravu v niektorých mestách ako nízkonákladovú. Je ozaj taká?:
Primátori dostali stotisícové odmeny, oznamuje titulok Pravdy. Ide o príklad článku, ktorý je formálne spravodajsky vyvážený, ale z jeho obsahu je zrejmá zaujatosť autorov. Článok začína prvým prípadom:
„Štát dostal za Enel menej,“ hlási hlavný titulok vydania Pravdy. Martin Kováčik v článku píše:
Čitateľ ma upozornil na včerajší článok Petry Procházkovej na prvej strane SME (zo zdrojov vlastných plus Reuters) Putin zopakoval ropné hrozby. V článku sa štyrikrát pod slovom ropa myslel vlastne plyn, prípadne energie:
Ľubo Tuchscher ma upozornil na zaujímavý článok International Herald Tribune zo začiatku apríla, ktorý sa venoval praxi dotovania novinárskych ciest do Štrasburgu na zasadania EP, pre novinárov z EÚ krajín. Cieľom má byť zviditeľnenie práce EP v národných médiách.Dotácie pokrývajú raz do mesiaca dopravu do Štrasburgu plus hotovosť 200 eur na ostatné náklady pobytu na dva dni. EP tiež poskytuje zdarma televízne štúdiá a kameramanov s vybavením pre žurnalistov z televízií. Program funguje od 80-tych rokov.Argumentom EP je, že dotáciami umožňuje vôbec prístup novinárov k parlamentu a dianiu v ňom, a že neovplyvňuje samotný obsah spravodajstva. Kritika dotácií naopak stojí na zásade, že novinári nemajú prijímať peniaze či benefity od niekoho, o kom píšu, a už vôbec nie práve za účelom písania. V spravodajstve nejde len o obsah, ale vôbec o jeho existenciu (a vytlačenie iných správ).
Naše krádeže v obchodoch: „Najviac z celej únie sa kradne v našich a českých obchodoch,“ hlási správa SME na prvej strane, podobne ako v HN (ide o pôvodnú správu ČTK).
So športovými novinármi je to ťažké. Z povahy svojej sekcie sú viac zvyknutí písať emotívne ako ich kolegovia z prvých stránok, kde býva spravodajstvo od komentovania viac-menej štandardne oddelené. Akonáhle sa ale v športe otvorí zaujímavý, nejasný spor, športoví novinári majú problém nabehnúť na v danej situácii potrebný nestranný, spravodajský štýl svojich kolegov. Dnešný príklad je článok Vojtecha Jurkoviča zo SME o spore hráčov s manažérkou žilinského hokejového klubu.
„Šéfovia amerických firiem si vlani opäť dobre prilepšili,“ hlásil včerajší titulok HN. Elena Molnárová v článku napísala:
Ľuboš Jančík zo SME napísal (aspoň online) dnes najčítanejší článok s titulkom Sme 41. najbohatšia krajina. Píše:
V novembrovom a decembrovom čísle mesačníka Fórum, periodika stavovskej novinárskej organizácie Syndikát slovenských novinárov (Oprava 22.4: správny názov je Slovenský syndikát novinárov), si našla miesto aj takáto reklama:
Ako ma Marína Zavacká upozornila, ortodoxní kresťania slávia Veľkú noc nadchádzajúci víkend. Niektoré médiá však existenciu tejto 250 miliónovej skupiny veriacich ignorovali.
Autori hlavného článku dňa SME „Prieskum: voliči by vedeli, kto s kým“, Igor Stupňan a Jozef Čavojec, dezinterpretovali odpovede respondentov na otázku prieskumu MVK ohľadom šancí politických strán vstúpiť do budúcej vlády. Otázka, ktorej výsledkom sa článok venuje, znie (čísla i graf i samotná otázka sú len v printovej verzii SME): „S ktorými stranami, myslíte si, celkom určite nepôjde do koalície strana, za ktorú chcete v júnových parlamentných voľbách hlasovať?„
Ako ma upozornil čitateľ, Pravda a SME píšu o budúcom vývoji cien hypoték už pár mesiacov odlišným spôsobom. Novinárka Pravdy zdôrazňuje pre zákazníka optimistický vývoj nezvyšovania, či minimálneho zvyšovania úrokov, novinár SME naopak. Rôzne uhly v spravodajstve je legitímna, nie výnimočná vec, hoci pri technickejších otázkach to veľmi bežné nie je. Obaja novinári sa spoliehajú na výroky analytikov bánk. Tak prečo ten zaujímavý rozdiel?
