Prečo toľká pozornosť pre kávu?
Niekedy, nie vždy, keď začínam hovoriť, prípadne písať o káve, mám potrebu dať na úvod taký disclaimer. Že prečo je vlastne potrebné robiť osvetu o káve. Ja v tom mám jasno, vám chcem dať aspoň "chrobáka do hlavy". Káva je spoločenský nápoj, spoločenská komodita. Popíjame ju pri mnohých príležitostiach a jej pitie nie je príznačné pre jeden svetový región, ale jednoducho pre úplne celý svet. A som toho názoru, že priamoúmerne s popularitou nejakej veci, potraviny, čohokoľvek stúpa aj potreba osvety o tom. A preto dávam toľkú pozornosť káve - lebo kávu pije väčšina populácie a preto tu je príležitosť napraviť slávne mýty a oboznámiť publikum s faktami.
Káva a kávovník
Ako prvé by som podotkol rozdiel medzi dvoma podobne znejúcimi a napriek tomu niečo iné znamenajúcimi pojmami. Kávovník je rastlina. Po celom svete nájdeme niekoľko desiatok druhov tejto rastliny, no pre pitie sú vyhovujúce len niektoré z nich. Konsenzus znie, že chuťovo najkomplexnejší a najcennejší je druh coffea arabica - teda slávna arabika, pod ktorú sa radi schovávajú marketéri. Ďalšie, ešte vhodné na konzumáciu sú coffea canephora, coffea stenophylla, coffea excelsa a coffea liberica. No nie sú zďaleka tak komplexné ako arabika. Mohli by ste povedať, že kto to určil, čo je dobré a čo menej, ale ak by ste jednotlivé druhy ochutnali, rozdiel by ste rozhodne pocítili.
To je teda kávovník. Rastlina nie je káva, ale kávovník. A kávou je výsledný produkt v šálke, nápoj.
Kávovník je ovocie
Po prečítaní predošlých riadkov už môžete zbadať chybu v nadpise - káva je totiž nápoj a ten ovocím byť nemôže, ale zrná, z ktorých je produkovaný pochádzajú z ovocného plodu. Kávovníky rastú ako kry, na plantážach alebo farmách, prípadne divoko v lese (hlavne v Afrike, tzv. heirloom) a je skutočne klasifikovaná ako ovocie. Zrná sú obalené v dužine a šupke, ktorá vyzerá a aj sa jej hovorí ako kávovníková čerešňa. Má pomerne zložitú anatómiu a dokonca som raz mal možnosť ochutnať dužinu z nej - chutí ako kombinácia sušených ďatlí a fíg. Je sladká. Toto som chcel objasniť, aby sme sa mohli presunúť na moju hlavnú myšlienku.
Uhlie vs. káva
Nechcem aby tento článok, prípadne tento odsek vyzneli akokoľvek pejoratívne, znevažujúco alebo opovrhujúco. Ale. Je tu jedno veľké ale. Ak si skutočne uvedomíte, že zrná kávovníka pochádzajú z ovocného plodu, potom by ste si mali uvedomiť aj ďalšiu - s tým spojenú myšlienku - ovocie by predsa nemalo chutiť horko, spálene, malo by byť predsa komplexné a chutné, zaujímavé! Správne! Niekde tu je potom chyba! Áno, tiež správne! Existuje veľká šanca, že ste ešte nikdy neochutnali kávu, ktorá aj chutí ako káva. Obchody, hlavne supermarkety, totiž na len malé výnimky ponúkajú iba prepražené kávy nehodné starostlivosti o vlastné zdravie. Prepražená káva nie je len chuťovo nezaujímavá, ale vzniká v nej veľké množstvo nebezpečných látok vznikajúcich pri pražení, ako je napríklad akrylamid. Okrem toho, zrná sa stávajú redšími a na rovnakú gramáž ich potrebujete viac ako pri svetlejšie praženej káve, čo znamená, že prijmete i viac kofeínu, čo tiež nie je žiadna výhra. Obsah kofeínu v zrne sa totiž v priebehu praženia nemení. Predajcovia takéto horko - horké kávy ponúkajú ako tie "so silnou arómou", "na pravé espresso" alebo "s nezameniteľnou chuťou". No káva môže ponúknuť viac. Nie len prázdne reči.
Skutočné ovocie
Skutočné ovocie, skutočnú povahu kávy objavíte vtedy, keď ochutnáte niečo z menších pražiarní. Tie pražia úplne iným štýlom, nie nutne tak, že káva je kyslá - a jedine vtedy viete spoznať ako má káva chutiť. Vtedy sú totiž v zrnách obsiahnuté rôzne aromatické látky, ktoré možno nájsť aj v inom ovocí, či v karameli, orechoch, alebo čokoláde. Keď ochutnáte, späť sa už nevrátite. Skúste to. Je škoda piť prepraženú kávu, ktorá vždy bude chutiť tak isto, keď máte možnosť zakaždým skúsiť inú, nepoznanú kávu. Či už kvôli zdraviu, kvôli kultúre alebo pre pocit zvedavosti. A navyše môžete podporiť slovenské pražiarne.
