06-12-07

Mikuláš: 17 stupňov o dvadsiatej hodine, ešte predtým neskutočne gýčovitý západ slnka nad bielym mestom (z výšky až tak nevidno tie chyby krásy ani vypasené šváby, ktoré sú tu premnožené), hrad v tomto svetle pôsobiaci ako lacná kulisa... napriek tomu to všetko tak nejako prirodzene beriem na milosť, možno kvôli dvojiciam v objatí, možno kvôli stolíkom a stolčekom hocikde, aj na strechách miniatúrnych domov, možno kvôli dedkovi v papučiach a župane uprostred ulice s odrasteným psím "bábätkom" na rukách, debatujúcim so susedom pred domom, možno kvôli tej bezprostrednosti vôbec,

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

hoci tu je často na môj vkus až prílišná a chýba jej niečo, na čo som bola viac severozápadnejšie zvyknutá...
Večer v centre kontrastuje s intimitou uličiek starej štvrte (tých odľahlých a bezbarových), ľudské hemženie pre najlepší výhľad, odlesk trblietiek v svetle reflektorov. Zasenejaké moros y cristianos, "počkaj, príde Manuela a pôjdeme domov", hovorí mamička dieťaťu a Manuela o chvíľu prichádza v bielych čižmách s famóznym bielym vejárom, familiárne pozdravy, nekonečný sprievod až nohy bolia, fakle, vytrvalé úsmevy, (pre)zdobené róby a potom je zrazu po tom, babičky vstávajú zo stoličiek, oprašujú omrvinky, dav sa rozíde, do ulice vojdú autá, akoby nič.