Som človek večne bojujúci s protichodnými túžbami usadiť sa a spoznávať svet. Kritizujem v nádeji, že sa niečo zmení. Zoznam autorových rubrík: late night dreamers, Čisté radosti života, Zastavený čas, Burning Heart, Španielsko (nielen) od Atlanti, Polnočný úpal, Kade sa túlam, Vizuálne blúznenie, Obzretia, Nezaradené
Záverečný rituál karnevalu je plný irónie, satiry, rúhačskej provokácie voči svetským aj nesvetským autoritám, robenia si srandy zo seba aj iných, bláznenia, transgresie, prekračovania hraníc. Presne toho, čo človek občas potrebuje.
júnom sa tiahne horiaca čiara, začínajúca skôr len tušenou ohňovou show za nepriepustnou bariérou ľudí, na dlažbe prešovského námestia, pokračujúca prvýkrát v týchto končinách (mnou) videným ohňostrojom a ak využijeme hypotetický tunel času, o tri týždne neskôr ohňostrojom odpaľovaným aj z mora a do mora dopadajúcim, v tichu a svorne zatajenom dychu striedanom s obdivnými výkrikmi na pláži usadeného davu.
Tohoročná zima je na sneh síce skúpa, ale rocková nádielka posledných mesiacov bola vcelku štedrá. November priniesol dvojCD Whitesnake, druhú sólovku Paula Stanleyho a december nový album Richieho Kotzena.
Richie Kotzen mastil v Alicante. Ja som bola rozchodiť nemožnosť prvého a nevedomosť druhého v San Juan. Asi by som mala prestať vychádzať z prezumpcie, že v Alicante sa toho veľa nedeje. Menej sa uškŕňať nad lietajúcim opicožrútom a viac sa dívať na svalnaté torzá mladých mužov. Fakt je, že tu je všetko tak počmárané a oblepené, že to človek jednoducho prestane vnímať. Tak mi treba.
Piatkový večer začal tak, ako si ho s týmito miestami rada spájam: páľava slnkom rozhorúčených ulíc konečne poľavila. Cez otvorené okná prudil dnu s tmou svieži vzduch a pohodové predvíkendové hlasy spolu s tlmeným štrnganím príborov a pohárov.
