
San Juan bol včera večer na polceste do raja. Aspoň tá polovica od línie oddeľujúcej "civilizáciu" a zvyšok. Visel tam obrovský červený mesiac, vodný živel postupne temnel a chytal ma za členky, našla som konečne prvú stredozemnú mušľu a ideálnu hodinu pobytu pri mori. Od desiatej tam nie je nikto. Sem-tam nejaký pes, pár roztrúsených rybárov a kilometre jemného piesku. Kto by tam aj bol, keď sú všetci v baroch (a na koncerte Kotzena :). Vzhľadom na to, že prílivy turistov dokážu späťnásobiť počet obyvateľov v Alicante, by som asi mala poďakovať všetkým nezúčastneným za jedinečné zážitky ticha a kľudu... (raz dôjdem až po horizont a zistím, či to všetko nie je len kulisa ako v Truman show...)






