Guggenheim, Puppy a kvantové pole (I.)

“Jéeeeej, vy sa máte, vám tu stále niečo ukazujú!!!” bola najnovšia reakcia poslednej (chronologicky, last but not least :) návštevy v Bilbau. Úprimne ma rozosmiala svojím nadšením a výstižnosťou. Je to tak, odkedy sa postavil „Guggy“, stále nám niečo ukazujú. Aj predtým nám ukazovali, ale len málo. Teraz sa v kuse čosi deje. Ukazovanie sa stalo filozofiou aj zábavou, akoby si niekto vzal do hlavy, že nám to tu spríjemní. A my sa tešíme. Pozeráme, ochkáme, híkame, skáčeme, tlieskame, od radosti sa objímame. Sme vďační diváci a tak nám ukazujú stále viac.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Po daždi (zase podrastie :) (zdroj: es)

Predzvesťou ukazovania bol kontroverzný plán postaviť v Bilbau Guggenheimove múzeum. Po dlhých a rozhorúčených debatách pre a proti začala v ponurej časti post-industriálneho mesta rásť fantastická oceľová konštrukcia. Radosť miestnych “ingenieros” - dôchodcov, ktorí trávia dni riadením stavieb bakuľkami a diskusiami o tom, čo všetko tí mladí na druhej strane plota nerobia dobre. (Občas im aj pomáhajú hlasnými, určite dobre mienenými pokynmi.)
Keď stavba nadobudla konkrétne a stále prekvapujúcejšie tvary, zabudli sme na rozhorčené diskusie aké drahé sú tie titánové doštičky a začali sme vzletne vo vzduchu mávať rukami ako dirigenti a diskutovať čo má z lotosového kvetu, čo z lode (priam vesmírnej?) a čo z ryby.
Keď sa definitívne zaleskla a začala meniť farby pri východoch a západoch slnka, zatajili sme dych a v duchu sme sami seba presviedčali, že sme tie kritiky vlastne vôbec nemysleli vážne.

Úplne, navždy a nerozlučne sme ju adoptovali s Puppym.

Puppy je obrovské kvetinové šteňa, ktoré sa jedného dňa zjavilo pred Guggym. Kto by mal niečo proti šteňaťu? A ešte farebnému, voňavému, celému z afrických fialiek. Stal sa naším miláčikom. A pes predsa potrebuje búdu! Tá za ním je síce naozaj trochu drahá, ale my mu ju doprajeme, veď ho máme radi. :o) A začali sme sa tešiť, ako konečne môžeme ukazovať aj my tým ostatným.

Potom k nám do mesta zavítali pestrofarebné kravy, za nimi holubice. Neskôr k Puppymu pribudla obrovská pavúčia matka. Pri tej sme trochu zneisteli - eh, no, predsa len 10 metrový pavúk... Ale zvykli sme si a už by sme si ju nedali. Aj pavúk je len človek. :o) Naháňame sa pomedzi jej osem nôh a večer sa nakláňame nad reflektory čo ju osvetľujú a strúhame strašidelné grimasy.

Ukazovanie dnes už nemá konca-kraja: ohňostroje, pouličné divadlá, koncerty, výstavy, karneval, trhy, festivaly... Prišlo aj na veci, ktoré sme si ani nevedeli predstaviť: nedávno stavali tibetskí mnísi na tržnici mandalu a mexickí „Voladores de Papantla“ si zalietali dolu hlavou z 30 metrového stĺpu, na ktorom tancoval a poskakoval ich hudobník, až sa nám z toho zatočila hlava.

A to nás ešte čakalo kvantové pole...