Zaliezam unavená domov, s nádejou ešte predsa len niečo rýchle dospať a nadspať... O polnoci prvý ohňostroj, ale balkón mám na opačnú stranu a v pyžame som zatiaľ na strechu neliezla.
20.6. Hogueras, mascletá, cremá - zatiaľ tým slovám celkom nerozumiem, napriek bohatým skúsenostiam s južanským naturelom. Dostávam početné varovania (hlavne od cudzincov), že obnášajú straaašný hluk a týždennú nespavosť. Pokojamilovní ľudia vraj radšej opúšťajú mesto (som pokojamilovná?) Motorové vozidlá sú vytlačené mimo centra, ktoré je obsadené stolmi, stoličkami a stále viac zábavychtivými osobami.
Odporúča sa jesť: cocas (tuniakovo-cibuľová zmes zapečená v ceste) a brevas (figy, to sa vysvetľuje ľahšie), k pitiu bližšie odporúčania nie sú.
Na koniec vraj títo divosi takmer podpália mesto. Mám sa na čo tešiť.
Zatiaľ je ale relatívne kľud, ľudia sa prechádzajú, posedávajú v rozhovore nad sangríou.
Ešte spím.
