Majú väčšinou satirický charakter, takže politici a miestne "celebrity" sú ideálnym objektom na stvárnenie.
Najprv som mala dojem, že musí byť strašne frustrujúce vytvárať, piplať sa a dávať úsilie do niečoho, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou zničené - ale na druhej strane tých pár dní lesku v svetlách reflektorov a napätie, či sa zachráni práve tá moja asi majú niečo do seba, inak by sa na to zrejme všetci vykašľali.
Tiež môže byť inšpirujúce radšej niečo rituálne spáliť, než to dvadsať rokov z nostalgie, ľútosti, hrdosti neuznaného tvorcu či iných nepraktických pohnútok prekladať spod skrine pod posteľ a vice versa a pri každom utieraní prachu sa škrabať po hlave čo s tým - vyhodiť? nevyhodiť?
Niektoré by som bola dokonca veľmi ochotne podpálila aj sama, ani by som nečakala na svätojánsku noc. Hlavne čosi notoricky blonďaté a notoricky ponúkajúce sa ma iritovalo, až kým som nakoniec neprišla bližšie a nezistila, že ide o sociálnu kritiku. :o) Tri kliniky plastickej chirurgie sídliace na danej ulici sa asi veľmi nepotešili. Ale patrí im to, za každodenný brainwashing a presviedčanie, že by všetky okoloidúce (a stále viac aj okoloidúci) mali so sebou niečo robiť, najlepšie si dať niečo vyrezať, prišiť, vyplniť či vysať...
Môj víťaz:
(La llave del templo del saber, del poder, y de la ciencia, de nada valen si sus pies no se sustentan también en el plan de la clemencia.)
Máte oheň?
