Prelomový bod jedna situujem niekde na Schwechat, vo chvíli keď po odbavení všetkých pasažierov, strnulo sa rozchádzajúcich po správe o štvorhodinovom meškaní, pozemní zamestnanci leteckej spoločnosti (on a ona) "zavrú krám", chytia sa za ruky a úľubne si hľadiac do očí veselými podskokmi odchádzajú preč. (Fakt.) Neskôr ešte na rozlúčku s tou našou - našskou realitou zažijem menší šok z náhlej premeny úplne exoticky vyzerajúcej dvojice pri zrazu sa ostro rozľahnuvšom výkriku: "Kam jdeeeeeš prosííííím tě?!?? Jseš normáálníííí?!?!?!" Jasné, ako mi to mohlo ujsť, pivné bruško a hlavne... mihalnice príliš obťažkané čerňou, hlavné poznávacie znamenie krásavíc z našich končín (môžu si chlapi kecať o dlhých nohách a čojaviemčom...)
Prelomový bod dva, dochádza mi čo s tým všetkým mal sneh v Madride. Teoreticky, keď comandante kolegiálne pasažierom objasní, že za všetko môže predchádzajúca posádka, ktorá priletela týmto lietadlom práve odtiaľ. Prakticky, keď nás potom v Barcelone nechajú vystúpiť, prehnať sa letiskom a nastúpiť do... toho istého lietadla. A ja blbec sa stresujem, či vôbec do zajtra dôjdem. No, tváril sa potuteľne ten latino keď mi podával palubné lístky, vraj si nemám robiť starosti, že dôjdeme, hoci ešte nevie, akým spojom... Anciáša jeho, mohol to hneď povedať, že týmto, lebo iné nemajú.
Kapitolu nervy a nadávky (najprv potichu a ku koncu aj polohlasne cez zuby) definitívne ukončím a uzavriem keď máme za sebou besné turbulencie pri stúpaní, pri ktorých zvyknem v duchu rozoberať témy ako "to cestovanie ani nie je až také zábavné", "človek ide na dovolenku a utopí sa", alebo "aj nevyjsť celý život z jednej dediny môže byť prijateľná alternatíva". Našťastie nebývajú tak často. A každý na ne reaguje inak:
"Pacoooooooo!!!!" ozve sa mladá žena (v slovenskej terminológii rozumej žena v stredných rokoch) na sedadle vedľa mňa. "Aterriza ahora mismo!!!! Que me voy en tren!!!!" * Žmurkne na mňa medzi jednou a druhou turbulenciou a rozosmeje sa. Vlastne sa všetci smejú. Smejú sa, rehocú, debatujú. Štyri hodiny čakali na odlet, lietadlom trasie ako by sme boli v mixéri, ja mám žalúdok niekde v hrdle, zvažujem odstúpenie od ateizmu a oni sa smejú. Boja sa, ale sa aj smejú.
Mám to. Sme nad španielskym územím a ja sedím v lietadle s prevažne španielskym osadenstvom. Aj potlesk bol, aj povzbudivé výkriky - nie, nie keď sme pristali... keď sme štartovali. Oni po štyroch hodinách čakania, ja najprv tiež a potom ešte po bláznivom behu z jedného lietadla do dru... vlastne, toho istého.
Keď sú turbulencie úspešne prekonané, povoľujem absolútne nepomáhajúce zovretie opierky a uvoľnene zatváram oči. Vedľa mňa dve Alicantinas rozoberajú problémy spôsobené meškaním a so smiechom a humornými komentármi dávajú dokopy sťažnosť príslušnej leteckej spoločnosti.
Sme vo výške nejakých 10 tisíc m nad morom a odtiaľto akosi všetky moje starosti vyzerajú prízemne a vôbec, tuším zostali tam dole...
I´m heading south...
----------------------------------------
Vysvetlivky:
* Paco! (nezamieňať so slovenským výrazom pako!) Okamžite pristaň, idem vlakom!!!
