reklama

Svätojánsky oheň a diabolské tance

Letná noc v Bilbau je súmrak do modra, oceľ a oheň, veľkomestská intímnosť a detské hry pri mesiačiku.Svätojánska noc je ešte niečo viac.Pohanský rituál s menom svätého, letný slnovrat, najkrat(j)šia noc v roku. Ako stvorená na zlet bosoriek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Osoby priťahované temnom (v skutočnosti hlavne ďalšou príležitosťou zabaviť sa :) sa zhromaždujú na kopci Artxanda. Chodí naň pozemná lanovka z r. 1915. To najlepšie -"sanjuanada"- malo začať o desiatej.

O 21:50 som sa ocitla na konci nekonečného radu, ktorý sa posúval neuveriteľne pomaly (podcenila som to predpokladom, že už sú určite všetci dávno hore) a pri pomyslení na to, čo všetko sa tam práve môže diať som mala chuť zahryznúť do najbližšieho stromu. Rozptyľovala som sa ako sa dalo: pozorovaním ľudí, ktorí sa na rozdiel odo mňa ničím nestresovali (noc je dlhá, niet sa kam plašiť) a hrou "ako na Slovensku" (ehm): Je štvrtok, desať hodín večer, deti veselo behajú po ulici aj so svojimi nadšenými oteckami, špliechajú sa vo fontáne, pred supermarketom sedia pri stoloch večerajúce dvojice či skupinky zabraté do rozhovoru, na lavičkách usmiati, spokojní dôchodcovia... (Dobre, prestávam snívať...)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bosoráckych zjavov bolo menej než som očakávala, ale zase... možno sa to nenosí vždy navonok?

Keď ma o hodinu neskôr konečne lanovka vypľula na druhom konci do tmy a veselej ľudskej (myslím) masy, bolo mi smutne jasné, že o to najlepšie som naozaj prišla. Ako chuťovka mi zostalo aspoň pár minút vybičovaných bubnových rytmov v rukách tancujúcich diablov v čiernom... potom na sekundu všetko stíchlo a vzápätí sa prepadli do tmy. Napriek tomu neľutujem. Preto, lebo zábava pokračovala až do rána (hoci ja som ráno už bola inde). Pre pocit, aké to je byť tam, o polnoci na kopci s výhľadom na svetlá mesta, pre oheň, okolo ktorého neustále dookola obchádzali ľudia, pre sekundu nechtiac zadržaného dychu keď sa ozval prvý akord, preto, že sa mi zázračne podarilo na nikoho nestúpiť a o nikoho nezakopnúť... Pre cestu späť a zistenie, že o druhej v noci v miliónovom Bilbau je božský (či bosorácky?) kľud, sympatický ujo umýva ulice, niekto si vyšiel zabehať, na lavičke beseduje dvojica a...cvrlikajú cvrčky. A že sa (napriek, či vlastne kvôli všetkému?) cítim neuveriteľne doma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Desať kilometrov nie je tak veľa. Niekedy je najlepšie keď vám ujde posledná električka, vlak aj metro a všetky taxíky záhadne zmiznú.
Keď autobusové panely namiesto časov len tajomne hlásia: „Špeciálne služby – zlet bosoriek“...

Obrázok blogu

21:50, bez komentára...

Obrázok blogu

Funicular de Artxanda, dnes večer niečo ako brány pekelné :)

Obrázok blogu

... a som (konečne) dnu!

Obrázok blogu

Žeby sen noci svätojánskej? :)

Obrázok blogu

Rituály očisty od negatívneho z minulosti... snáď to funguje aj keď som nechodila dookola

Obrázok blogu

Všade ľudia, veľa ľudí... a veľa tmy

Obrázok blogu

Koncerty improvizované...

Obrázok blogu

...aj organizované (opäť jazz)

Obrázok blogu

Už tam chýbala len opretá metla...

Eva Stasselová

Eva Stasselová

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek večne bojujúci s protichodnými túžbami usadiť sa a spoznávať svet. Kritizujem v nádeji, že sa niečo zmení. Zoznam autorových rubrík:  late night dreamersČisté radosti životaZastavený časBurning HeartŠpanielsko (nielen) od AtlantiPolnočný úpalKade sa túlamVizuálne blúznenieObzretiaNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu