V daždi roztancované mesto

(Alebo: my sme fakt cvoci)Do viacerých rubrík sa zaraďovať nedá. Škoda. Toto by bez váhania patrilo aj k mojim Čistým (priam najčistejším:) radostiam života a ešte by som vytvorila jednu novú: Čo by som vám dopriala.Trochu bezstarostnosti, eufórie a dobrej nálady. Úplne všetkým. Dnes som štedrá... té-té-teté-e-te!!!:o) (pardon, musela som...:)

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

(zdroj: es)

-------------------------------
Oznam v novinách, že budeme mať v Bilbau v sobotu "karneval" ma mierne prekvapil. Aj napriek tomu, že som už na neprestajné veselie zvyknutá, v jarnom a letnom období v podstate non-stop. Tu fiesta, tam fiesta... ale karneval? Veď bol nedávno, pozrela som sa ešte raz neveriacky do kalendára. Máj. Fajn, prečo nie? Zmienka, že bude brazílsky, ma síce už tak nenadchla, naolejované operené nahotinky v tangáčoch ma vzhľadom na moje pohlavie, sexuálnu orientáciu a úroveň intelektu zase až tak nezaujímajú, povedala by som vôbec, ale keby som zostala doma zžierala by ma zvedavosť. A potom, nedalo mi to - čo keď spravodlivosť predsa len existuje a budú tam aj nahotinkovia, viac či menej operení? (oportunisticky som ochotná zo svojej úrovne intelektu zľaviť...:o) Okrem toho mám teraz na veľa vecí dobrú výhovorku: "musím" to predsa nafotiť do blogu.

Celý víkend krásne slnko, len v sobotu presne hodinu pred začiatkom sa zamračilo a začalo pršať. Vravela som si, bude nás tam 5 a pol, kto by v daždi šiel... Ha ha, 5 a pol... Ledva som sa zmestila. Ale aspoň bolo teplejšie. Viete si predstaviť cca 200 tisíc ľudí v uliciach? Nie, vážne, 200 tisíc šťastných, veselých, priateľských a vysmiatych ľudí vo veku od 6 mesiacov do +- 90? Najmladší na rukách, niektorí najstarší aj na vozíčkoch. Žiadna demonštrácia, ani niekdajší prvý máj, všetci spolu úplne dobrovoľne, lebo sa chceme tešiť, kričať, tancovať, lebo žijeme len raz - a je tak väčšia sranda.

Nakoniec neboli ani nahotinky ani nahotinkovia, ale niečo oveľa, oveľa lepšie: CARLINHOS BROWN. Človek, ktorý nielen komponuje a spieva (napr. aj s Caetanom Velosom, Joãom Gilbertom, ak vám viac hovorí Sepultura, je spoluautorom charizmatickej „Ratamahatty") a okrem toho sa venuje solidárnym projektom: založil napr. skupinu Timbalada, kde hrajú "street kids" z chudobných štvrtí na nástrojoch vyrobených z recyklovaného odpadu. Potvrdzujem na vlastné oči: naozaj veľmi sympatický, bezprostredný a úprimne ľudský - ako aj zbytok jeho hudobníkov a tanečníkov.

Už keď sme čakali som vedela, že bude dobre, lebo hudba znela ešte len v diaľke a už sa všetci natriasali, vykrúcali a poskakovali, vrátane malej potlieskávajúcej si babičky, za ktorou sa mi ušlo miesto, a ktorá ma hneď na úvod obdarila krásnym úsmevom s bielymi fúzikmi. To určite prináša šťastie.

Čo sa dialo keď sa Carlinhos priblížil a zakričal "Manos arriba!!!" a "Mi gente!!!" ťažko slovami opísať. Možno raz naozaj vymyslia niečo, čo bude zaznamenávať nielen obraz a zvuk, ale aj emócie (potom s radosťou pošlem na mail).

Zase som si potvrdila ako málo nám (hej, aj mne) stačí, aby to mohlo vrieť: dva vozy, na každom jeden spevák, pár hudobníkov a tanečníkov. Bodka. "Karneval" spočíval v tom, že nekonečná riava rozospievaných a roztancovaných ľudí (miestnych) pomaly postupovala pomedzi nekonečnú riavu rozospievaných a roztancovaných ľudí (takisto miestnych), ktorí ale zotrvávali viac-menej na svojom mieste. Trochu nám zabubnujte a sú z nás Brazílčania! A pozor, je to nákazlivé a chytľavé! Viete ako sa to prenáša? Ruky hore, skáčte, spievajte a kričte: té-té-teté-e-te!!!