Pôvodcom celej tejto krásy je údajne Blatnický potok, čomu je pri pohľade na nenápadný potôčik (dnes už pretekajúci dnom) ťažko uveriť, ale niečo mi to pripomenulo - "co je na světě nejpoddajnější, podmaňuje to, co je ve světě nejpevnější..."*
Mala som to šťastie, že v mojom detstve bol kočiar pre našich synonymom terénneho vozidla a adrenalínových športov, ale stará asfaltka vedúca dolinou by mala uľahčiť prístup aj bežnej rodine s deťmi (cesta voľným krokom so zastávkami na fotenie trvá tak hodinu, späť väčšinou menej, keďže je to dole kopcom a človek aj vyhladne :). Pre zdatnejších turistov sú možnosti dlhších a náročnejších trás. Zaujímavé a podrobnejšie popisy doliny nájdete dole v linkoch (odporúčam hlavne hiking.sk).
Celkový pohľad na dedinku Zádiel a vstup do doliny
Toto trpezlivé a ochotne pózujúce uško patrilo k chate s občerstvením na konci cesty
(* Lao-c´: Tao te ting 43. kapitola)
