Zugarramurdi nájdete medzi horami španielskej Navarry, 4 km južne od francúzskej hranice. Častý dážď živí divokú a sviežu zeleň, hmly živia tajomnosť a bohatý svet mytologických postáv. Keď sa však mýty spoja so strachom, klebetami a neprajnosťou, nekončí sa to dobre. V časoch inkvizície sa za to platilo životom.
Jaskyňu som navštívila niekoľko rokov dozadu. Počasie veľmi nevyšlo, bol sychravý deň, vďaka čomu tam nebol takmer nik. Pamätám si hneď pri vchode tabuľu s menami všetkých súdených a ich rozsudkami. Brrr. Prekvapil ma vek - kráľovnou Akelarre (ako sa bosorácke zlety v baskičtine nazývajú) bola 80 - ročná Graciana Barrenechea. Pravda, na údajnú bosorku hotová mladica. Čomu všetkému ľudia neuveria...
Samotná jaskyňa nie je podzemná, ale skalný tunel, vymletý vodou a časom. Preteká ním potok, “Río del Infierno”. Neviem čím si to pekelné označenie zaslúžil. Okolo jaskyne sa dajú urobiť pekné prechádzky, peši alebo na požičaných koňoch. V okolí sú ešte jaskyne Urdax a dá sa prejsť až k francúzskym jaskyniam Sara, ale až tam som nebola.
Predpokladám, že to bola len zhoda okolností, daždivý deň, ale na celom mieste vládlo zvláštne zneisťujúce ticho - mala som dojem, že mi ten stredovek až príliš dýcha na krk. Keby som sa tam zrazu ocitla úplne sama a začalo by sa stmievať, určite upaľujem kade ľahšie.
Španieli majú však celkom milú schopnosť obracať aj negatívne na pozitívne. Z odkazu minulosti si zobrali len to najlepšie: v jaskyni sa zvyknú konať koncerty keltskej hudby a každoročne sa tu organizujú gastronomické hodovánky pre miestnych obyvateľov aj turistov (vrátane divadelného predstavenia historických udalostí - o druhej v noci...) s pečenou jahňacinou a dobrým vínom.
Tak teda na zdravie a na mágiu (samozrejme len tú bielu)! :-)
