Po dvoch týždňoch takmer nevychádzania z domu, kašľania a čajovania mi konečne zase začala chutiť a voňať káva. Café Baiardi, čierny obal so žltou bodkou. Neskôr, podvečer, som vo fnacu z nostalgie kúpila Waitsa. Nepočula som ho odkedy som zanechala svojmu osudu pri squatterskom hniezde Kukutxa krabicu plnú starých kaziet. Akupunktúra srdca...
P.S. Aby to nebolo stále len o čiernobielom... (A nie, tie fotky s tým všetkým okrem farby vôbec nesúvisia. Aspoň myslím.)






