Piatok 1.2., "Divendres de pregó", je zatiaľ najchladnejšia noc tejto zimy. V špeciálnom obchode s maskami je nával - niektorí sa na karneval pripravujú celé mesiace dopredu, ten zvyšok sa to ešte snaží zachrániť za päť minút dvanásť. Za pultom kmitajú dve ochotné babičky, motajkúci sa deduš, dve ženy a jeden mladý. Všetci s absolútnou prirodzenosťou vykladajú na pult oranžové parochne, čipkované rukavice, umelé časti tela, zuby, vyskakujúce oči, benátske masky... Namanie sa aj vnúčik, ktorého babičky popri obsluhovaní stihnú vystískať, vybozkávať a vyspovedať čo mal na obed. Úžasná krajina, kde sa rodinný podnik celoročne uživí predajom karnevalových preoblečení. Piatkový program je rozmanitý, o jedenástej Desfile del Rey Momo, ktoré my slabšie povahy prespávame, hoci s ťažkosťami - energické celonočné bubnovanie prestáva až o šiestej ráno.
Sobota 3.2., "Sábado Ramblero" - teoreticky tento deň patrí hlavne deťom, ale dospelí si to tiež nenechajú ujsť a občas mám pocit, že to prežívajú ešte viac. Promenádovanie na Ramble, hudba, smiech, koncerty a úsmevná tlačenica až do rána.
Nedeľa 4.2. je "Domingo de resaca", vyspávanie opice. Pondelok niekam zmizol (predsa len sa všetci potrebujú trochu spamätať), utorok "Martes de Carnaval" - Don Carnal je súdený a treba ešte vyhodiť panáčika z okna ("vy teda máte starosti", ako poznamenávajú moji známi).
Slabšie povahy prespávajú aj tento deň, v očakávaní stredy a pochovávania sardinky.
