Stretnutie s Andalúzskom som unavená týždňom odložila na sobotu, ale na “rande” o jedenástej so strateným rajom v prevažne hardrockovej podobe (Radio 3) som výnimočne nezaspala, aj z radosti, že na nasledujúce ráno nemusím dávať budík na šiestu. Oplatilo sa ako už dávno nie: Carlos Pina na úvod pripomenul, že hudba je na to, aby búrala hranice, plnila sny a pohla duše a potom som si už nechala do žíl prúdiť jednu z mojej trojdávky potrebnej k životu (láska, príroda, hudba): Poets of the Fall, Audioslave, Robert Plant, Porcupine Tree, Steve Morse, Eric Johnson...
Ako rozoznáte, že je niečo pre vás dobrá hudba, to pravé, vaša srdcovka? Mne naskočí husia koža (huša skurka :)), zastanem ako prikovaná a nie som schopná sústrediť sa na nič iné, zrazu zistím, že mám krídla a svet má nové, ďalšie dimenzie a je úplne jedno či mám oči otvorené alebo zatvorené, lietam, bežím, padám do priepasti, som chtiac-nechtiac odpálená na medzihviezdny let... :)
Mám rada hudbu, pri ktorej sú akékoľvek videoklipy zbytočné.
Teraz to prišlo s niečím, na čo som už dlho čakala: “Fused” - Hughes/Iommi.
Elektrizujúca alchýmia precízne kĺzavého, rozžeraveného hlasu a gitary stúpajúcej z temných, tajomných hĺbok do závratných, mrazivých oceľovo kvílivých výšok. Extáza aj utrpenie, oheň, ktorý spaľuje ale nepáli. Ak je také niečo v pekle, kľudne ma tam hoďte.
Mám rada ľudí, ktorý ma aj po rokoch vedia stále prekvapiť (príjemne). Hughesovi sa veľmi darí (resp. jeho hlasu - neverím na idoly :)
Zaujal ma od prvého počutia, to som mala vari 15 a ani som netušila, kto to je - menom a slávou ho tienil Coverdale. Opäť som ho objavila po rokoch stojac (obrazne povedané) na tmavej križovatke, s odstrihnutými vlasmi - zo vzdoru a na protest, že láska niekedy vôbec nevíťazí... (Rovnaký nočný program pre hľadačov strateného raja, len v inom čase, priestore a súvislostiach.) Bol vtedy pre mňa prísľubom znovunájdenej sily a nového života, to je jeden dôvod prečo ho odvtedy nespúšťam z očí, vlastne z ucha :). Druhým je popri rozsahu a kvalite jeho hlasu neobvyklá mnohofarebnosť... a v neposlednom rade dojem, že sa narodil pre to, aby spieval - jeho prejav je priam nabitý endorfínmi, vždy mám dojem, že si spievanie neuveriteľne vychutnáva.
Samozrejme nikomu nevnucujem, naopak, ak sa vám tvrdšie veci zdajú “hlukom”, nech vás ani nenapadne vyhadzovať zbytočne peniaze - každý máme to svoje, svoje elementy, ktoré potrebujeme, vzorce, ktoré radi objavujeme a predvídame (lebo koniec koncov o to v hudbe ide), akordy, ktoré nás zasiahnu presne tam, kde majú... Avšak tí, ktorým hard rock optimalizuje tep a tlak: nenechajte si v júli ujsť. Počula som síce len tri skladby, ale majú punc majstrovského diela a aj keby tam už nič iné nebolo (a verím, že je :), je o čo stáť.
Nuž, tentokrát ma z imaginárneho letu prebral silný náraz a nepríjemný explodujúci zvuk. V prvom zlomku sekundy som sa trošku zľakla, že niečo (vy)buchlo, ale našťastie išlo “len” o plechy a airbagy a hlavne vôbec nikto nebol zranený... Nemám rada "očumovanie" pri podobných príležitostiach (nešťastie iných), ale keďže chvalabohu nešlo o žiadnu tragédiu, bola som zvedavá na efektivitu miestnej polície atď.... Klobúk dole: všetko prebehlo úplne hladko a nekonfliktne, za chvíľku boli na mieste, za nimi sanitka aj s ešte nejakým ďalším asistenčným autom, tých vystriedali hasiči, ktorí zasypali pieskom všetky zatečené miesta, potom postupne dve odťahovacie autá, pojazdná policajná kancelária (!:), kde sa spísala zápisnica atď. a nakoniec bielozelený smetiarsky kamión s nápisom Bilbao - uži si ho čisté ! :) a pár šikovných mládencov odpratalo všetky rozbité sklá a zbytky... No, priam modelovo synchronizovaná práca.
Jediný, kto zavadzal bol ten bordový, čo si zastal presne tam, kde by vôbec nemusel a nemal (podotýkam, že sedel stále za volantom a na niekoho čakal) a necúvol ani o milimeter, ani keby čo bolo... Na južanské pomery neuveriteľne pevné nervy na všetkých stranách - autobusár netrúbil, policajt mu nevynadal... zaujímavé :)
Za autobusovou zastávkou ľudia sedeli pri stolíkoch a s úľavou pokračovali vo večeri.
Neskôr som sa dočkala prvej letnej búrky...
Odvtedy snívam...
There’s a changing of the weather...
