To "nič" mi pripomenulo podobný výrok, ktorý som kedysi počula od jednej náhodnej návštevy na internátnej izbe. Chvíľu sa zahľadela na čiernobielu fotku svetla dopadajúceho cez okno na schody a so začudovaným pohľadom vyslovila pochybnosť: "Toto tu prečo máš? Veď tam NIČ nie je!" To bolo okrem potvrdenia toho, že 1. nie je nič ako nič, 2. nie každý je nič schopný vidieť; aj zárodok presvedčenia, že to takzvané NIČ môže byť vlastne dôležité. Čo už existuje, nemusí sa domýšľať, tvoriť, predstavovať, tvarovať... Aj v hudbe je pomaly ťažko prísť s niečím novým a radikálne odlišným - čo by mnohí dali za také nič, pôdu neoranú, ktorú by mohli objaviť. Zappa nič pragmaticky zaklincoval svojím "art is doing something out of nothing and selling it". Iní zase presadzujú, že nič môže byť hocičo a predávajú trebárs "artists' shit" v plechovkách. Keď má artist meno, hocaký shit sa predá, to je fakt.
Týmto článkom teda paradoxne budem tvrdiť, že okrem mnohých iných vecí (hmotných aj nehmotných) v Alicante NIČ JE. A tentokrát namiesto paliem a stredozemnomorskej klasiky začnem tým, čo mi padlo do oka v uličkách starej časti mesta. Veď už konceptuálni umelci v 60tych rokoch chceli, aby umenie vyšlo z galérií do ulíc. Otázkou zostáva, čo vlastne umenie je? Tu nájdete slušné množstvo názorov... Za všetky aspoň jeden citát:
Art is made to disturb. Science reassures. There is only one valuable thing in art: the thing you cannot explain. (- Georges Braque)
(Fotky sú z Casco antiguo - Alicante)
kick out the tv :)
