Jeho myšlienku som formulovala nasledovne (ospravedlňujem sa za angličtinu, ktorou asi niektorých diskriminujem - keď tak tento odstavec kľudne preskočte, ale bol to jediný spoločný dorozumievací jazyk s ľuďmi z rôznych krajín, s ktorými som vtedy bola v kontakte): „The idea is to leave wide space open to any form of creativity. For the moment I do not want to restrict it only to music, or only to writing, graphic art, make it just a perzine or limit it by themes. On the contrary, it should be an ever developing mix of all the above, resulting in short stories, poems, photos, haikus, drawings, collages, travel reports, music reviews, opinions, infos about other zines etc. Its aim is to inspire, revive inner fire and positive energy, dumbened by consumism, TV, massmedia brain washing and so on.“
Napriek okrídleným vetám zámer celej veci nebol ktovieako ambiciózny :), išlo hlavne o to, v spolupráci s tzv. „prispievateľmi“ vytvoriť čosi, z čoho by sme mali radosť my a prípadní čitatelia, a popritom vyjadriť vlastný názor.
Keďže moje osobné schopnosti písať čokoľvek, čo by sa dalo nazvať “umeleckou” prózou alebo poéziou sú absolútne nulové (utešujem sa, že som skôr vizuálny typ :o)), túto parketu som s radosťou prenechávala iným a ja som sa starala o grafickú stránku (samozrejme to netreba brať príliš vážne – „zines“ sú charakteristické Do-It-Yourself prístupom, kde je hlavné nadšenie pre vec :o) a občas to doplnila nejakými prízemnejšími písomnými formami ako napr. názor na knihu a pod. Po plnom nástupe internetovej éry však tento súkromný “projekt” v papierovom vydaní začal byť trochu zastaralý a kým sa mi podarilo ho preniesť na nejakú webovú stránku, prišli do toho stále pribúdajúce povinnosti a odlišné životné cesty tých, ktorí sa doňho zapájali, takže bohužiaľ postupne vyhasol, alebo (buďme optimisti) dočasne zaspal.
Napriek tomu si myslím, že niektoré veci stáli za to, preto možno zalovím v krabiciach a o pár z nich sa s vami podelím. Pravdepodobne sa tieto články budú objavovať len na mojom súkromnom blogu, takže ak vás to náhodou zaujalo, budem rada keď si občas kliknete či tam niečo nepribudlo.
Mimochodom o pár rokov neskôr som zistila, že môj názov (na ktorý som bola náležite hrdá :o) nebol až taký originálny, pretože v Švédsku existuje nezávislé hudobné vydavateľstvo zamerané na punk “Burning Heart Records”, ale keďže účel bol neziskový a koniec koncov ani nešlo o nič oficiálne, dovolila som si ho ponechať.
