Prvú verziu tohoto článku, písanú len z vlastnej hlavy a skúseností, som začala tvrdením, že pravdepodobne začiatkom celého “zine“-bláznenia boli tzv. “fanzines”, časopisy vydávané fan-klubmi hudobných skupín s informáciami o svojich idoloch. Po jej dopísaní som sa nakoniec predsa len rozhodla nespoliehať sa iba na vlastné vedomosti a úsudok (napriek tomu, že v blogoch mi opisovanie iných nepripadá veľmi prínosné) a zahĺbila som sa do malého internetového prieskumu. Dobre som spravila, pretože pár faktov musím hneď na úvod poopraviť: Za prvé to, že za termín „fanzines“ nevďačíme hysterickým hudobným fanúšikom :o), ale priaznivcom science-fiction! Nemenej ma prekvapilo, že prvý známy fanzine „The Comet“ vyšiel v roku... 1930. Za druhé to, že používanie minulého času nie je úplne opodstatnené, pretože zine-scéna funguje aj naďalej, hoci vrchol už má naozaj asi za sebou (po punkovom rozmachu v 70-tych rokoch nastal najväčší boom v rokoch 80-tych a 90-tych).
Tu je ale pokračovanie môjho pôvodného článku:
Postupne sa okruh rozšíril o “zines”, ktoré už s hudbou nemuseli mať nevyhnutne veľa spoločného (hoci mnohé boli naďalej takto orientované a poskytovali recenzie koncertov a demo-snímok všemožných nových kapiel). Vznikli rozličné nové škatuľky ako „art zines“, „music zines“, „political zines“, „personal zines“ atď., do ktorých sa tieto neoficiálne časopisy dali zaradiť. Dokonca podľa môjho názoru práve spomínané “personal zines” (perzines), v ktorých autori popisovali svoje osobné zážitky a myšlienky, boli priamym predchodcom blogov. Blogy však vďaka všeobecnému rozšíreniu internetu išli ešte o krok ďalej a obohatili sa o novú dimenziu, ktorou je možnosť priamych reakcií v diskusii.
Zines boli okrem iného zaujímavé tým, že boli rôznorodou alternatívou (a často aj opozíciou) k oficiálnej - tematicky i osobnostne dosť limitovanej - tlači. Predstavovali možnosť vyjadriť svoj názor, “publikovať” svoju tvorbu, vymienať si informácie či skúsenosti, poukazovať na veci, ktoré pre masovo vydávané noviny a časopisy neboli zaujímavé, prijateľné, alebo “dostatočne dobré” - hoci ako sa ukazuje aj s blogmi, niekedy sú práve tieto silne subjektívne články, podfarbené osobnosťou toho, kto ich píše, pre čitateľov oveľa prístupnejšie a príťažlivejšie než objektívne, odborné, ale zároveň aj príliš “aseptické” analýzy.
“Zines” sa rozširovali na požiadanie za poštovné (+ niekedy náklady na fotokópie, alebo dobrovoľný príspevok, hoci niektoré aj úplne zadarmo, alebo vzájomnou výmenou medzi “zinesters”, teda tými, ktorí ich písali). Existovali aj tzv. “zine-distros” (distribútori) a dokonca publikácie, špecializované len na to, že poskytovali zoznamy zines s ich charakteristikou a recenziou (najznámejšie asi Factsheet 5, Poopsheet).
Bohužiaľ po masovom rozšírení internetu sa táto pôvodná papierová forma stala dosť zastaralou a ustúpila do pozadia. Dnes už má asi málokto trpezlivosť čakať týždne na to, aby si niečo našiel v poštovej schránke a prečítal, keď z internetu sa to dá stiahnuť za pár minút a čítať rovno na obrazovke... Takže tí, čo chceli prežiť, boli nútení sa pretransformovať na e-zines, dostupné cez internet alebo aspoň e-mail. Napriek tomu papierové vydania mali svojské čaro, ja mám dodnes odložený napr. “Bizmillah” - (estónsky perzine), “Screaming Sheep”, ci “Forkboy/ Pssst” (belgicko - slovinský zine) . Raz to možno budú muzeálne kusy (ak nepadnú za obeť pri najbližšom sťahovaní)! :o)
Pokiaľ vás tematika neoficiálnej tlače bližšie zaujíma, dole nájdete pár odkazov na stránky, kde sa môžete dozvedieť viac.
