Samotný let do Indonézie vypálil (ako inak) dobrodružne. Letelo sa z Manily s prestupom vo Vietname (Ho-Či-Min) do Jakarty. Problém bol len ten, že lietadielko z Manily meškalo a nakoniec som mal na transfer 20 min. To by nebolo nič strašné, keby sa ma pani pri transfer stolíku neopýtala v tej chvíli úplne nevhodnú otázku, že či mám aj spiatočnú letenku z Indonézie. Samozrejme som nič také nemal. Tak jej hovorím, že si objednám, keď budem chcieť z Indonézie odísť. Tento môj "silný" argument nezabral. Vraj po mne budú chcieť pri vstupe na imigračnom vidieť aj letenku späť. Ak som chcel v ceste pokračovať, nič iné mi neostávalo, len si rýchlo letenku kúpiť online. S pomocou personálu dýchajúceho mi na krk pre čakajúce lietadlo na jediného meškajúceho pasažiera a aplikácie na hľadanie leteniek skyscanner sa mi letenku podarilo nájsť a zaplatiť. Už len dobehnúť do lietadla, kde sa na mňa mimochodom všetci tak divne pozerali, keď som prechádzal uličkou. Ešte aj to sedadlo som mal na samom konci, aby celé osadenstvo vedelo, na koho sa čaká. Ale kto vie, možno to bol ich prirodzený azijský výraz tváre :)
Lietadlo teda šťastne na vietnamskom letisku vzlietlo a v Jakarte pristálo. Odstál som si spolu s ostatnými turistami pekný rad čakajúc na odbavenie imigračnym úradníkom. Ten samozrejme žiadnu letenku na cestu späť po mne nechcel. Ale už aspoň viem, kedy odlietam.
Bolo jasné, že na presun budem musieť využiť taxík. Lenže bolo treba zohnať nejaký cash. Na Filipínach v Manile na letisku je hneď niekoľko bankomatov, ktoré vyzerajú ako naše bankomaty v Európe, tak som predpokladal, že to bude aj tu podobne. Predpokladal som zle. Polhodinu som sa tam motal, kým som po konzultácii s miestnymi strážnikmi vybavenými chabou angličtinou našiel priestor, ktorý sa podobal na kedysi použíané telefónne búdky na našich poštách. A tam bolo asi 6 bankomatov. Do jedného som vstúpil, strčil kartu a tam sa mi v ponuke ukázali sumy, nad ktorými sa mi očká zagúľali. Najmenšia suma na výber 50 000 indonézskych rupií, najvyššia asi 1 mil. Fúúúú, rýchlo preveriť kurz, aby som bol trochu v obraze. 1 USD = 13 500 IDR. Zohnať taxík už nebol problém. Chlapi sa na mňa vrhli a bolo vybavené.
V Jakarte sa jazdí po ľavej strane. Som tu už niekoľko dní, ale ešte som si na to nezvykol. Neviem si predstaviť seba sa tu motať za volantom. Najčastejsie sa tento orientačný problém v praxi u mňa prejavuje, keď sa pokúšam ako chodec dostať cez cestu. Vždy sa pozerám opačným smerom, ako v skutočnosti prichádzajú autá.
Inak, Jakarta na mňa pôsobí oveľa organizovanejšie ako Manila. Mesto je to veľké, ale aj napriek tomu, že jazdia vľavo, nevládne tu taký chaos ako som zažíval v Manile. Vraj tu žije cca. 12 mil - 18 mil ľudí. To je celkom dosť. Čo sa týka populácie je to zmes Číňanov, Japoncov, Indov, Kórejcov. Na to, že tu boli 300 rokov Holanďania, tu nejaké významné genetické stopy nezanechali. :)
Tu je zopár záberov z prvého večera po mojom príchode do Jakarty. Musím povedať, že som čakal niečo oveľa horšie. O meste a mojich dojmoch z neho v niektorom z nasledujúcich článkov.
